My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 1.

*píp, píp, píp*

Zas a znova ten otravný zvuk toho otravného budíku. Rýchlo som ho vypla a znova som sa ponorila do ríše snov.

Budík pípal znova. Tentokrát som sa donútila sa aspoň na neho pozrieť. *10:45*. Do riti. Zaspala som do práce!

Rýchlo som vstala z postele a utekala som do kúpeľne. A keď tak som už prebratá a dokážem konečne rozmýšlať, tak zisťujem že je víkend. A ja nepracujem cez víkend. A momentálne mám aj tak voľno. Naozaj som taká sprostá?

Nie, iba si prepracovaná, to je všetko.

Keď som už teraz hore, môžem si ísť pokojne zabehať. Rýchlo som si umyla zuby, umyla si tvár a obliekla som si tie trápne bežecké legíny a tričko. Ešte som si obula moje rosheruny, vzala som si telefón zo slúchatkami a mohla som vyraziť.

Vyrazila som z hotela, v ktorom momentálne som. Vonku slabo pršalo, no mne to samozrejme problém moc nerobilo. Vlastne dážď milujem a absolútne mi neprekáža, keď som celá mokrá. Fajn, toto vyznelo divne. Ach ten dvojzmysel.

Keď tak vlastne rozmýšlam (áno, fakt už rozmýšlam), v Londýne prší skoro stále. Počasie je tu tak trochu depresívne, narozdiel od Las Vegas. Teda je tam veľký rozdiel. A v Las Vegas sa nedá ani bývať. Teda neďaleko centra určite nie. Čo za to tu, tu bývanie by som si predstaviť vedela. Cítim sa tu o dosť lepšie. Možno tu nakoniec ostanem nastálo, predsa len, pracovať sa dá aj tu, kde by ma mohol zamestnať otec. Teda nie zamestnať, len proste preradiť z Las Vegas do Londýna. Matka s tým síce moc spokojná nebude, ale kedy ma vlastme zaujímali jej názory? Aj tak to jedno, stále budem pracovať v tej istej firme a je úplne jedno kde, myslím.

Dážď bol  čím viac, tým silnejší. A to ma donútilo vrátiť sa späť do hotela. Takže teraz mám trochu času na rozmýšlanie, či by som tu ostala alebo nie. Rýchlo som zdrapla náhodny kus papiera, pero a začala som písať pozitíva.

• Daždivé počasie, ktoré milujem.

• Londýn, vlastne celá Británia ma odjakživa fascinovala.

• Niečo nové?

• Je to tu ešte ďalej od San Francisca, od miesta, ktoré tak neznášam.

• Nikoho tu nepoznám, takže... Nový život!

• Budem ďaleko od mojej matky.

• Milujem to tu!

Fajn, teraz sú na rade negatíva. Lenže počkať... Žiadne nie sú. Hurá, Jaylene sa sťahuje do Londýna! Teraz len zavolať otcovi, či bude súhlasiť. Takže som rýchlo vzala telefón, a vytočila som jeho číslo. A keďže nedvíhal, musela som zavolať do jeho kancelárie. Lenže to mi dvihne tá jeblina Andrea. Neznášam ju.

"Dobrý deň, tu Andrea, sekretárka pána O'Nialla, ako vám môžem pomôcť?" sladko až afektovane vravela. Doslova bolo počuť, ako zaklypkala tými falošnými mihálnicami. Asi potrebujem kýbel, do ktorého by som vyvrátila dnešné jedlo.

"Tu je Jaylene. Stačí ak mi dáte otca k telefónu." nafúkane som odvrkla a čakala, kým sa ozve on a nie ona. Chvalabohu ostala ticho a prepojila ma.

"Jaylene?" ozval sa prekvapene. Ani sa nečudujem, dlho sme sa nepočuli, a hlavne ani nevideli.

"Otec?" prekrútila som očami.

"Neprekrucuj tými očami." Ako do pekla mohol vedieť že to spravím?!

"Viem že si to spravila, si predsa po mne." zasmial sa. Má pravdu. Škoda že mám po ňom aj takú drbnutú povahu, však?

"Fajn. Ešte niečo? Alebo môžem konečne hovoriť?"

"Skús to povedať v skratke, mám dosť naponáhlo." odkašlal si.

"No, som práve v Londýne v The Trafalgar hoteli a napadlo ma..."

"Si v Londýne? Tak to môžme ísť na večeru. Čo ty na to? O 8?" skočil mi do reči.

"Fajn." znovu som prekrútila očami. Neznášam keď mi niekto skáče do reči. Aj keď to sama robím, ale to sa nepočíta!

"Dobre, o 19:45 pošlem pre teba limizínu nech ťa zvezie. Vidíme sa. Musím končiť, ahoj zlatíčko." vedela som, že sa pri tom usmial, čo mňa to donútilo tiež. Predsa len to je môj otec, ktorý ma bere za dcéru. Nie ako matka, ktorá ma bere za jednu z najviac dôležitých zamestnancov vo firme.

Prešla hodina po telefonáte a ja ležím na tejto bohovskej posteli (kde by sex musel byť fakt úžasný (Dobre, stop mojim myšlienkam.)), kde som sa napchávali týmto úžasným jedlom. Ďaľšie pozitívum! A keďže je len 1 hodina poobede, mám dosť času na to, aby som v tejto úžasnej činnosti pokračovala.

***

Super, mám 2 hodiny na to, aby som sa pripravila. Tých 6 hodín (nádherných 6 hodín, ktoré prešli prešli podozrivo moc rýchlo) nič nerobenia sa mi moc páčili, až sa mi nechce vstať z postele. Konečne som svoje nohy nejako presvedčila a presunula som sa do kúpeľne. Dala som si na ksicht ten hnus, menom make-up aby som vyzerala normálne, nie ako mŕtvola a rýchlo som si vyžehlila vlasy. Takže týmto som zabila hodinu a niekoľko minút. A teraz, čo si oblečiem? Najradšej by som si dala obyčajný sveter a rifle, ale ako poznám otca, nepôjdeme sa najesť do McDonald's.

Jasné, určite sa pôjde do McDonald's. S jedným z najbohatších mužov v Británií.

Takže som zvolila svoje obľúbené čierne šaty tesne nad kolená s trojštvrťovým rukávom. K tomu čierne lodičky, ktoré fakt neznášam. Samozrejme nakoniec nejaké tie doplnky, kabelka a mohla som ísť dole. Limuzína tam chvalabohu stála, takže som rýchlo nastúpila a vyrazili sme.

•Takže, tu je historicky prvá časť mojej novej FF-ky My turn❤️ úprimne, strašne moc sa na písanie teším :3 verím že to bude o niečo lepšie ako Nightmares, tak snáď sa vám bude páčiť ❤️
Votes & comments❤️
Nika💙•