My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 51.

(Prosím, prečítať poznámku autora. Ďakujem.)

Fajn. Čakala by som kohokoľvek, len nie tohto idiota. Aké šťastie, že toto "stretnutie" nevyvoláva vo mne žiadne pocity. Až na adrelín, ktorý mi tak trochu dosť stúpa.

"Nebudem sa ťa pýtať čo tu robíš, a ako si sa sem dostal, obaja vieme, že to bola moja matka. Lenže si tu úplne zbytočne, pretože ja idem na večeru s mojim PRIATEĽOM, ktorý ma čaká dole. Takže sa môžeš vrátiť späť odkiaľ si prišiel." uškrnula som sa.

"To ti nestojím ani za pekné privítanie?" úplne odignoroval moju otázku a oprel sa o stenu.

"Huh, nie?" nadvihla som jedno obočie. "Vlastne budem rada, ak sa mi na oči už nikdy neukázeš." čo najviac falošne som sa usmiala. "Uh, a ešte niečo." napriahla som ruku a strelila som mu facku, aby sa konečne zobudil. "To len tak, na zobudenie." žmurkla som.

Otočila som sa a rýchlo som utekala dole. Dúfala som, že Harry bude práve parkovať, avšak nestalo sa. Sakra, nech už je tu. Nechcem, aby Scott prišiel za mnou dole a znova sa o niečo pokúšal. Tak ako minule, len mu to tak trochu nevyšlo. Áno, vtedy som ho ešte milovala a hlavne, bola som sama. Ale viac som sa nedala. Ďaľšiu šancu som mu nedala, pretože viem aký Scott je. Nevie si udržať vzťah dlhšie ako pol roka. Jeho to jednoducho omrzí a nájde si inú. Lenže tá ho omrzí tiež a doplazí sa späť k prvej. O ňom sa nedá povedať nič iné, ako len to, že je to kus kokota. Mal by sa radšej spakovať niekde preč, hlavne navždy a užívať si tam. Ale hlavne, nech sa ku mne viac nepribližuje.

Konečne som uvidela ako prichádza Harryho auto a vydýchla som si úľavou. Auto zaparkoval vedľa môjho a vystúpil z neho. Namiesto toho, aby som sa rozbehla za ním a silno ho objala som iba stála na schodoch ako zamyslená blbka. Dokonca som si ani nevšimla, že Harry kráča ku mne.

"Jaylene? Si v poriadku?" opýtal sa ma, až ma myklo.

"Hej, hej, som okej. Môžme ísť?" usmiala som sa a prikývol.

•••

"Fajn, teraz keď sme sa najedli, mohli by sme sa konečne porozprávať." napila som sa vody čo som mala pred sebou.

Popravde, bola som nervózna. Z tejto sitúacie, zo všetkého čo sa okolo mňa deje a hlavne čo sa so mnou deje. Lenže to budem riešiť neskôr, teraz je hlavný náš vzťah s Harrym.

"Tak začnem ja. V prvom rade sa chcem ospravedlniť za včerajšok. Bola to hlúposť, proste som vybuchol." pokrútil hlavou.

"To áno, vybuchol si. Bezdôvodne." skočila som mu do reči. "Áno, bolo mi hrozne po tom, ako si odišiel, ale naozaj si bezdôvodne vybuchol." mykla som ramenami.

"Nebolo to len tak bezdôvodne. Jaylene, ty vieš čo ja k tebe cítim, ale ja neviem nič o tebe v tomto smere. Potrebujem, aby si bola ku mne úprimna." chytil ma ma za ruku a pozrel sa mi do očí. "Proste chcem aby si mi povedala čo ku mne cítiš, či ma miluješ tak ako ja teba..." dopovedal a ja som sa začala smiať. Do riti.

"Harry, ako prepáč, ale ja na takéto veci nie som. Milujem ťa, to áno. Ale aby som ti tu vyznávala lásku, tak to nie." smiala som sa ďalej, avšak som hneď prestala, keď som si uvedomila čo som povedala. "Hej, to si povedal naschvál!" buchla som ho do ramena a našpúlila som spodnú peru.

"Áno. Pretože ťa poznám a viem, že ty svoje city nevieš vyjadriť len tak. Takže som ťa to donútil povedať aspoň takto." začal sa smiať aj on.

"Si trápny. Ale uznávam ťa za toto. Mňa by to napríklad ani nenapadlo." našpúlila som ústa a mykla som ramenami.

"Hah, lebo ja som úžasný." žmurkol  a ďalej sa smial.

"Hah, ale nenámýšlaj si moc, dobre?" prižmúrila som na neho oči.

"Len to priznaj. Som úžasný." vydýchol mi blízko ucha a mne naskočili zimomriavky. "Vidíš čo s tebou robím?" lišiacky sa usmial.

"Mám návrh. Čo tak už ísť?"

"Súhlasím." povedal a zavolal čašníka, aby zaplatil účet.

•••

"Čo som nedokončil včera, dokončím dnes." vzdychol mi do pier a dravo ma ďalej bozkával.

Na šatoch mi rozopol zips a jednoducho ich stiahoľ dole. Tak isto ako ja jeho košeľu a hodila som ju do rohu miestnosti. Vydvihol ma a následne ma položil jemne na posteľ.

Jeho pery putovali všade možne po celom mojom tele. Od pier až k podbrušku, kde ale náhle prestal. Vrátil sa späť na moje pery a svoju ruku nečakane vložil do mojich nohavičiek, kde ma začal dráždiť Keďže som to nečakala, kusla som ho do spodnej pery a následne mu vzdychla do pier.

"Si iba moja. Konečne moja." vydýchol mi do pier. Keby som mohla, niečo mu na to poviem. Lenže moje myslenie je momentálne moc rozptýlené nad Harryho prstami a perami a jediné čo viem zo seba dostať sú vzdychy.

Náhle prestal, moje nohavičky jednoducho rýchlo vyzliekol a to isté spravil so svojimi nohaviciami s boxerkami. Hneď do mňa vnikol, popričom moje ruky silno zvierali plachtu pod nami. Uh, má šťastie, že moje ruky sa práve nenachádzajú na jeho chrbáte. Myslím, že škrábancov už bolo dosť.

"Tak moc si mi chýbala." znova mi vydýchol do pier a ďalej ma bozkával.

Normálne som cítila, aká bezbranná momentálne pri ňom som. Ten chlap si ma totálne podmaňuje. Robí so mnou veci ako nikto iný predtým. Pri nikom inom som sa necítila tak skvelo, ako pri Harrym. Takže, predsa len je niečo zlé na niečo dobré.

"Milujem ťa. Veľmi moc." zašepkal mi do ucha a prevalil sa vedľa mňa. Obkročmo som si na neho sadla a jeho tvár som chytila do dlaní.

"Aj ja teba Harry... Aj ja teba." sladko som ho pobozkala.

Tak, po dvoch dňoch tu máte časť. Ale teraz k tomu čo som chcela. Myslím, že MT sa chýli ku koncu (nie je to na 100%, nezáleží to iba na mne). Chcela som, že aspoň MT bude mať viac častí, ale potrebujem pauzu a "načerpať" nové sily, pretože moje písanie je v posledných dňoch hrozné. Neviem čím to je, možno mi chýba motivácia, možno to je dosť veľké sa sústredenie iba na písanie, pretože prakticky ja nerobím nič iné, ako len to, že chodím do školy, prídem domov, upracem a potom som iba ma Wattpade.

Tak iba toľko, že dúfam, že táto časť bola aspoň trochu dobrá, pretože ma fakt mrzí, že tie predošlé sa nevydarili. Ešte k tomu sa ospravedlňujem za chyby ktoré sú tam.

Prosím, potešte ma trochu Votes & Comments😏❤️

Niks.

(Priznanie na záver, také nervy ako pri pridávaní tejto časti som v živote nemala.).