My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 33.

"Harry, ja naozaj neviem čo berieš, ale mal by si prestať." prekrútila som očami. "Čo chceš?"

"Ty to nechápeš. Ty si ona, ona je ty." odmlčal sa. "Ona." vytiahol fotku a ukázal mi osobu na nej.

Už viem o čom hovorí. Bola to fotka z posledného ročníka strednej.

Tak, je to vonku. Zistil to. Čo mám teraz od neho očakávať? Ospravedlní sa mi? Ja neviem. Myslím, že by najlepší nápad by bolo to zatĺkať.

"Harry, to nie som ja." začala som sa nútene smiať a snažila som sa, aby to znelo čo najmenej falošne. "Ja som chodila na strednú do Vegas."

"Neverím. Si to ty sakra. Naozaj si to ty. Trochu veľká náhoda, že sa aj rovnako voláte, nie?"

"Vieš koľko ľudí na svete sa volá tak ako ja?" prekrútila som očami. "A kto by to mal údajne byť?" nadvihla som obočie.

"Predsa ty!" zhúkol po mne.

"Ty nebudeš robiť zo mňa idiota a hučať po mne!" zhúkla som ja a zavrela som mu dvere pred nosom.

Neviem, čo ma to práve napadlo, ale dostala som nápad. Chcelo by to od všetkých pokoj, aspoň na dobu neurčitú a niekam na pár dní odísť. Napríklad... Praha! Áno, tam by som chcela ísť.

Ihneď som si zabookovala letenky a hotel, otcovi som napísala mail, že potrebujem súrne dovolenku, avšak dôvod vedieť nemusí.

Nejaké veci som rýchlo nahádzala do kufra, ostatné kúpim tam. Už len zavolať taxík a aloha.

Po 4 dňoch:

Vedela som, že tu je úžasne. Som tu síce prvý krát, ale hneď som si to tu zamilovala, čo znamená, že sa sem ešte niekedy vrátim. Určite musím.

Momentálne sedím v Starbuckse (ako vždy samozrejme) a čítam si všetky správy, ktoré mi Kristin poslala. Odpísala som jej jednoduchú a znova tú istú odpoveď "Som ok. Neboj sa." a telefón som vrátila späť do kabelky.

Koľko tu ešte budem, to neviem. Možno ešte ďalší týždeň, možno o dva dni. Kto vie, pretože ja určite nie.

Moje hodinky ukazujú pár minút po ôsmej, čo znamená, že by som sa mohla ísť rýchlo niekam najesť a ísť späť do hotela. Takže moje kroky viedli do McDonald's, kde som bola naposledy dnes ráno. Veď zdravá strava, nie?

A možno som bola zaslepená svojim hladom až tak, že som vrazila do nejakého týpka.

"Och, prepáč." ozval sa a podal mi ruku. "Nechcel som."

Pozrela som na neho, no srdce mi vyskočilo až niekde do hrdla. Na prvý pohľad vyzeral ako Styles, čo ma dosť myklo, keďže som si myslela, že je to on. Vďaka bohu to on nebol. Kývla som a s tichým "ani ja" som vkročila dnu.

Teraz keď rozmýšlam, vlastne ani ako on nevyzeral. Proste mi ho iba pripomenul, pretože mal tiež dlhšie kučeravé vlasy a smaragdové oči.

Smaragdové oči, do ktorých je ťažko nepozerať, avšak je to bolestivejšie, ako mučenie.

Harry's POV

"Môžem sa spýtať? Je tu Kristin?" spýtal som sa mladšieho chalana, ktorý mi podával kávu. Na súhlas prikývol a zavolal mi ju.

"Uh, ahoj." pozdravila ma. "Čo by si rád?"

"Jaylene." vydýchol som. "Dlhšie som ju nevidel, tak, že či je v poriadku a ako sa má." pery som skrútil do podivného úsmevu.

"Na toto ti ja odpovedať neviem." zabručala a prekrížila si ruky na prsiach.

"Akoto, že nevieš? Bývate spolu."

"Neviem Harry. Už 4 dni nie je doma, neviem kam sa vyparila. Odišla vtedy, keď ste tu boli na nový rok." povzdychla si. "Snažila som sa jej dovolať, ale nedvíha. Na každú moju SMS odpovedá iba "Som ok. Neboj sa." a koniec." zamračila sa. "Neviem, čím by to mohlo byť."

"Uh, dobre. Ďakujem." kývol som hlavou a odišiel som.

Niečo ma v mojom vnútri bolelo. Neviem čím to bolo, možno tým, že mi Jaylene chýba a teraz sa niekde stratila. Áno, je to tým.

Otázka je však, prečo? Prečo len tak niekam odišla? Možno preto, lebo som prišiel k nej s tým, že to je ona. Dievča zo strednej, ktoré som šikanoval.

Viem, že je to ona, ale snažila sa ma prehovoriť, že nie. Nie som až taký debil, že by som tomuto uveril. To je zrejme dôvod, prečo niekam išla. Zrejme nechcela, aby som zistil, že to je ona.

Ale prečo potom so mnou spala? Prečo so mnou mala vlastne nejaký kontakt? Keby som ona, nakopem si prdel tak ako nikdy alebo by som sa pomstil...

Pomsta. Možno to je ten dôvod...

Zrejme spávala so mnou preto, aby to mohla potom povedať Maci. Lenže to si myslela, že som šťastne ženatý a všetko je v poriadku, pokým som jej nepovedal to o majetku, o ktorý som mohol prísť.

Keď som jej toto povedal, je samozrejmosť, že by to už spravila. Ale keďže som to spravil ja a priznal som sa, nemá dôvod, aby náš "vzťah" pokračoval a preto povedala, že sa viac neuvidíme.

Teraz mi to dáva zmysel. Chcela sa iba pomstiť za to všetko čo som jej robil.

Čudujem sa jej? Určite nie. Vlastne si myslím, že si to zaslúžim. To všetko čo som jej spravil, ako som jej ubližoval. Bolo to hrozné.

Keď si to tak vlastne vezmem, pomstila sa mi aj tak. A stále to pokračuje. To, že ju milujem, ale ona mňa nie, to je pomsta, a ani si to možno neuvedomuje. Ale je to tak.

Ale ako by mohla milovať človeka, ktorý jej ubližoval toľko rokov toľkými spôsobmi?

Odpustenie? Pfff. Akoby mi mohla odpustiť niečo takéto?

A milovať ma? Bože môj, najradšej by ma videla, ako horím v pekle, nie to ešte, že by ma mohla milovať. Bol by som idiot, ak by som si mohol myslieť niečo také.

•Ola babes, prinášam novú časť. Ja viem, je hrozná, ale je narýchlo písaná (napísala som ju za hodinu a pol, to je rekord, tlieskajte mi), keďže sa kvôli vám snažím pridávať čo najčastejšie. Ale boli Vianoce a rodinné návštevy sú teraz na dennom poriadku. Takže dnešnú noc využijem na to, aby som si napísala časť do predu, popripadne aspoň kúsok.
Tak snáď sa vám časť páčila, pre ďaľšiu 70+ votes a komenty (viem, že to dáte, keďže na predošlej je 74 votes )❤️ (prvý smile za dnešnú poznámku autora, yes)
So, love you so much sweethearts ❤️ vaša vyčerpaná Nikoľka👍🏻•.