My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 5.

"Aký bol let? Si v pohode? Všetko ok?" vypytovala sa Kristin. Neznášam takéto jeblé otázky. Naozaj.

"Nič nie je ok, pokým sa nachádzam vo Štátoch. Tak trochu som si uvedomila, že to tu neznášam." odsekla som.

"Tak šak sa rýchlo pobal a príd čo najrýchlejšie späť. Nie?"

"No nehovor." prekrútila som očami a nasadla som do taxíka.

"Končím, aloha."

Taxikárovi som nadiktovala adresu a ochotne ma tam odviezol. V byte bolo chvalabohu upratané, za čo určite ďakujem nejakej upratovačke. Takže teraz si len zbalím posledné veci, ukážem Macinemu (ups, neviem skloňovať) bratovi byt a pakujem sa späť do Londýna. Teraz mám 2 hodiny na balenie vecí a potom má prísť, teda ako mi vravel do telefónu, o 3 bude tu.

***

"Áno už idem!" kričala som, keďže niekto netrpezlivo stále stláčal zvonček. Čakám na to, že to bude brat Maci, nikoho iného nečakám. Vo dverách stál mladý týpek, mohol mať tak ako ja, no nečakala som, že bude taký jebavý.

"Vy musíte byť Maci-in brat, však?" ukázala som mu, nech vojde dnu.

"Prosím hneď na začiatok, nevykajme si. Nemám to rád." zasmial sa.

"Tak to máme narovnako. Som Jaylene." usmiala som sa

"Zack, teší ma." podali sme si ruky a prešli sme do kuchyne.

"Dáš si niečo? Čaj? Kávu?"

"Nie, ďakujem."

"Dobre, tak ti to tu už môžem ukázať. Verím, že si to tu obľúbiš." zasmiala som sa.

Byt som mu poukazovala a podľa toho ako sa tvári, usudzujem, že sa mu byt páči. Ako by aj nie, byt ostáva zariadený, je útulny a luxusný, s krásnym výhľadom na centrum Vegas. A v noci to je naozaj nádhera. To je fakt. Myslím že mi to tu bude chýbať. Ale iba trochu.

Ako som si aj myslela, tak sa stalo. Byt kúpil a ja som bola dosť nadšená. Takže sme vybavili všetko okolo toho a byt bol jeho. Ja som zas poslala peniaze na môj byt, čo znamená, že keď prídem, tak sa môžem rovno nasťahovať už do môjho bytu. Yay!

O pár dní neskôr:

S Kristin sme v novom byte už ako doma. Takže momentálne všetko vychádza. Zajtra idem už do práce a mám stretnutie som Stylesovcami. Úprimne? Bola by som omnoho radšej keby prišla iba Maci a nie aj on. Naozaj nemám potrebu ho vidieť. Ale čo už, je to náplň mojej práce a ja to musím plniť. Takže silno dúfam, že prípravy a všetko okolo toho prejdú rýchlo a viac sa s ním už nikdy neuvidím. Nikdy.

"Čo ti dám?" opýtala sa ma Kristin, keď som bola v Starbuckse.

"To čo vždy." usmiala som sa a odišla som na druhý koniec pultu, kde dávajú objednávky. Kým som čakala, vytiahla som telefón, či mi niekto nepísal alebo nevolal, možno by sa mohla konečne ozvať matka.

"Nech sa páči." usmial sa modrooký chalan a podal mi frappé. Prudko som sa otočila, no namiesto toho, aby som cítila voľný priestor a pokračovala v ďalej v ceste ma zastavila niečia hruď. Do fucka. Že to nie je práve ten, na koho myslím.

"Ale kamže tak naponáhlo?" zasmial sa. Toto mi tak chýbalo.

"Nikam, ku stolu." odsekla som

"Môžem si prisadnúť?" uškrnul sa. Ale nebol to len taký obyčajný úškrn. Robil to vždy, keď niečo odo mňa chcel. A ja som len ako blbá prikyvovala. Akoby aj nie. Bála som sa ho. A myslím, že to tak trochu ostalo. Viem ľudí odmietnuť, ale jeho nie. Proste som ten strach voči nemu stále neprekonala. Teda, myslela som si že áno. Lenže to som nečakala, že ho ešte niekedy uvidím.

"D-dobre." presunuli sme sa k stolu a sadli sme si.

"Počul som, že Zack je už zabývaný. Čo vy?" usmial sa a zrak presunul na mňa. Do riti, len nech sa neusmieva. Naozaj to na ňom neznášam.

"Ja taktiež." nervózne som si kusla do pery. Jeho pohľad som na mne stále cítila a naozaj to bolo nepríjemné. Keď som sa konečne na neho pozrela a to priamo do očí, hneď mi naskočili zimomriavky.

Flashback:

"Aha, pozrime sa. Nováčik." zasmialo sa nejaké dievča. Myslím, že som jej meno už počula. Deby? Dorry? Nie, Domie. Áno, to je ono. Vraj je najpopulárnejšia baba na škole. Akoby aj nie, to že je namyslená, je len počuť z jej afektovaného hlasu.

"Som, a čo?" odvrkla som jej.

"Len si moc nevyskakuj zlatíčko. Lebo potom aj tak dopadneš." žmurkla na mňa tými hnusnými falošnými mihálnicami a prehrabla si dlhé blond vlasy. Samozrejme tiež falošné, ako je ona sama.

"Čo sa to tu deje?" prišiel k nám kučeravý chalan a Domie objal okolo pásu.

"Niekto si tu vyskakuje." obzrela si ma Domie celú, pričom mala znechutený ksicht.

"A to si necháš len tak prejsť? Veď jej ukáž, kto tu je niekto." prepaloval ma pohľadom. Keď som sa konečne odvážila na neho pozrieť, asi mi to tak trochu vyrazilo dych. Ako môže tak pekný chalan byť s takouto kravou? Bože, tie zelené oči, kučeravé vlasy a krásny úsmev. Dokonca vyzerá milo. Lenže zdanie klame.

"Nepozeraj sa na mňa oblina." odvrkol. Domie sa len začala smiať, a ako na povel aj jej "psíky" alebo ako ich nazvať.

"Trapas. Radšej odíď niekde ďaleko od nás, nech sa tu nezadusíme smiechom." začal sa smiať aj. Idiot s krásnym úsmevom.

Sklopila som zrak a ticho som odkráčala do úplne zadnej lavice. Super, hneď prvý deň a začne takto. A to som si myslela, že budem s ľudmi vychádzať. Omyl. Hneď prvý deň som si vytvorila nepriateľov. A to naznačuje iba jedno. Budem mať peklo.

End of flashback:

Zrak som hneď odvrátila, pretože mi to hneď pripomenulo, to ako mi stále ubližoval. Fajn, kľud Jaylene. To bude okej. Hlavne žiadny očný kontakt.

"Ste v poriadku?" opýtal sa s obavou v hlase. Naozaj sa ma spýtal či som v poriadku? Skôr či on je v poriadku keď sa zaujíma o takéto veci. Nemá horúčku, alebo také niečo?

"Uh, áno som. Len mi nie je moc dobre. Asi pôjdem." postavila som sa. No musela som sa pridržať kraju stola, nech nespadnem, keďže sa mi tak trochu točila hlava.

"Nevyzeráte tak. Nemám vás odviezť domov? Alebo rovno k doktorovi?" postavil sa a chcel ma zachytiť nech nespadnem. No nestihol.

•Here you are, new part❤️ dúfam, že sa vám časť páčila, lebo mne moc nie 😏
Moc moc prosím, votujte a komentujte, fakt mi to robí radosť❤️ ďakujem lásky❤️ all the love, Nicolee❤️•