My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 52.

Je naozaj super sa konečne zobúdzať so skvelou náladou. Ale nie je nič lepšie ako sa zobudiť do ďaľšieho krásneho rána vedľa osoby, ktorú milujete a ktorá miluje vás. Nejako moc som po tom netúžila, ale je to nepopísateľný pocit. Ale viem, že pocit to je úžasný a na nezaplatenie. Pokojne by som prijala, keby som takto vstávala každý deň. Ale však, časom sa uvidí a možno bude aj to.

Avšak, keď som rozlepila oči, Harry už nespal a sledoval ma. Bože! Neznášam keď niekto na mňa čumí!

"Nepozeraj sa na mňa." zabručala som a udrela som ho do tváre.

"To si nemala." chytil ma za ruky a pritiahoľ si ma k sebe. "Takže, teraz chcem pusu sem." ukázal na nos. "Vieš, bolelo to totižto." skrčil čelo. "A nepustím sa, pokiaľ to nespraviš."

"Donúť ma." prižmúrila som oči a našpúlila ústa. "To je iba tvoja chyba. Nemal si na mňa civieť." zamračila som sa.

"Buď rada, že sa aspoň niekto na teba pozerá." zaškeril sa.

"Idiot. Aj by som ťa znova udrela, ale nemôžem. Lebo si idiot." zavrčala som. "Ale ty zas môžeš byť rád, že máš niekoho v posteli." žmurkla som. "A teraz ma pusť, musím ísť domov."

"Načo?" zakňučal.

"Pretože je u mňa moja skvelá matka s titulom matka roka. A tak dlho ju tam nechcem nechávať samú. Keď je sama, vie narobiť veľa škôd." stisla som pery do rovnej linky. "Tak by si ma mohol konečne pustiť." nadvihla som obočie.

"Tak fajn." prekrútil očami a pustil ma. Konečne.

Rýchlo som si obliekla všetko čo som mala včera na sebe. Harry si obliekol svoje boxerky, tepláky a mikinu a vyšli sme von.

"Uh, inak, na niečo si zabudla." žmurkol. Nechápavo som na neho pozrela, no rýchlo si ma pritiahoľ k sebe a rýchlo ma pobozkal.

***

"Uvidíme sa ešte dnes?" spýtal sa ma Harry, keď už parkoval.

"Snáď áno. Uvidím, čo bude s matkou. Dám ti vedieť." usmiala som sa.

"Dobre." úsmev mi opätoval.

Dala som mu ešte rýchlu pusu a vyšla som z auta. Normálne sa bojím čo bude, keď prídem domov. Taký zlý pocit mám z toho, akoby ma tam niečo čakalo.

"Huh, Scott?" nadvihla som obočie, keď som prešla z chodby do obývačky. "A mama?" začala som sa hystericky smiať, avšak môj smiech rýchlo nahradil zamračený výraz. "To ste akože spolu spali? Tu u mňa?"

"Ty si ma odmietla. Čo som mal robiť?" ozval sa prvý Scott.

Prečo som práve tak trochu dostala pocit, že ma podvádzal s ňou, ešte keď sme boli spolu?

"Vieš, ja totižto nepodvádzam priateľa. Narozdiel od niekoho, čo?" uškrnula som sa. "Schválne, o čo sa stavím, že si spával aj s mojou úžasnou matkou?" obaja ostali ticho, čím moje tušenie potvrdili. "Mohla som to vedieť." uchchetla som sa.

"Čuduješ sa, keď si na Scotta kašlala?" zapojila sa do toho matka. "On chudák by pre teba spravil aj modré z neba a ty si sa k nemu chovala ako ku hračke."

"Bože matka, ty si mi ale vtipná." prekrútila som očami. "Viete čo? Vypadnite. Obaja!" tentokrát som poriadne skríkla až ich myklo. "A budem kurevsky rada, ak Vás OBOCH už nikdy viac neuvidím."

"Ale ja som tvoja matka!"

"Priznaj si, sama budeš rada ak ma už neuvidíš. Potom nechápem, na čo si sem liezla." založila som si ruky v bok.

"Máš pravdu. Nechápem, prečo som ťa vlastne porodila." odfrkla si. "Poď Scott, ideme." vstali z postele. Scott sa hneď vytratil a matka si ešte išla pobaliť veci.

"Som rada, že ťa už nikdy neuvidím." čo najviac falošne som sa usmiala na moju odchádzajúcu matku.

"Viem, že si na mňa iba žiarlila." odvrkla.

"Je mi z teba ma smiech." zasmiala som sa a silno buchla dverami.

Hneď som si sadla do kresla (na tú sedačku si poriadne dlho nesadnem, fuj) a rukami som si premasírovala spánky. Chvíľu na to mi začal zvoniť mobil, na ktorom svietilo meno Kristin.

"Lene? Si doma?"

"Áno, som. Prečo?" začudovala som sa.

"Za chvíľu som s Philipom tam. Idem si pre veci, tak chcem ťa dnes vidieť konečne." zasmiala sa. "Ja viem, nie sú to ani 2 dni, ale vieš, že sa tak často už neuvidíme."

"Ja viem." povzdychla som si.

"Tak ja idem. Za chvíľu sa vidíme." dopovedala a zložila.

Harry's POV

Jaylene mi predchvíľou písala, že ju otec volal na večeru a tak že mám ísť aj ja, lebo sa musí okľudniť a ide to vraj iba pri mne. Takže som už dole a čakám, kým príde. Bože, keby to nebola ona, nejdem nikam, pretože sa mi absolútne nechce. Lenže chcem byť s Jaylene a najradšej by som bol, ak by sme boli spolu častejšie. Úprimne, doteraz som ju nejako moc pri sebe nepotreboval. Lenže potom som sa do nej buchol ako nejaký pubertiak a potreboval som ju pri sebe častejšie. A odkedy konečne priznala, že ma miluje, tak by som s ňou aj v kľude bol dvadsaťštyri hodín denne. Láska robí z mužov bláznov a ja nie som výnimka.

"Ahoj." dala mi rýchly bozk keď nastúpila. "Môžeme ísť?" prikývol som.

"Čo ty a tvoja matka? Bolo to v pohode?" spýtal som sa, no hneď prekrútila očami a povzdychla si.

"Celé zle. Budem rada, ak ju nikdy v živote už neuvidím. Dúfam, že nechcem toľko veľa od nej." povedala nervózne.

"Čo sa stalo?"

"Vyspala sa so Scottom. U mňa doma. Fuj!" neveriacky skríkla. "Musela som zavolať upratovačke, nech mi to tam uprace a vydezinfikuje." krútila hlavou.

"Kto je Scott?" spýtal som sa, keď sme už parkovali pri reštaurácií. "A prečo tu je aj Domie?" nadvihol som obočie, keď som ju uvidel ako vchádza do reštaurácie.

•Ola lásky, tak po dvoch dňoch (ak nie troch, naozaj neviem😄) tu máte časť 😊 neviem čo viac povedať (dnes som strašne výrečná👍🏻) dúfam, že sa Vám časť páčila❤️ prosím, potešte ma s Votes a Comments❤️❤️❤️🙈 lov ya! Nika😊•.