My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 55.

"Jaylene! No tak!" kričal na mňa niekto. Otvorila som oči a uvidela som vystrašenú Kristin.

"Huh." zamrnčala som.

"Lene, čo sa stalo?"

"Nepočula si? Vybuchla tam bomba." do očí sa mi tlačili slzy.

"Tak áno, vybuchla. Je to smutné, ale prečo kvôli tomu plačeš?" nadvihla obočie. "Dievča, nie si ty tehotná?" pozrela na mňa s vypúlenými očami.

"Na tom štadióne bol Harry s mojim otcom." rozplakala som sa ešte viac.

Slzy tiekli stále a stále keď som si uvedomovala, že Harry s otcom môžu byť mŕtvi. Kurva, kurva, kurva. To je snáď zlý sen. Poštípte ma niekto prosím. Čo budem bez nich robiť?

"Čože?" Kristin neveriacky vyhŕkla. "Panebože nie." chytila sa za ústa a do očí sa jej tiež tlačili slzy.

Pritiahla si ma k sebe a silno ma objala.

"Bože Kristin, to nemôže byť pravda. Povedz mi, že sa mi to iba sníva." vzlykala som.

"Kiežby som ti to mohla povedať. Bohužial nie." povzdychla si. "Je mi to tak strašne ľúto. Ale, možno sa im nič nestalo. Kto vie."

"Ale čo ak sú mŕtvi? Nikdy nevieš." stisla som ju silnejšie.

"Skús im zavolať. Aspoň to skús." mykla ramenami.

Z vačku som vytiahla telefón a hneď som vytočila Harryho číslo. Samozrejme, nedvíhal. Tak som skúsila ešte otca, no píplo dvakrát a dvihol.

"Panebože otec, ste obaja v poriadku?" vyhŕkla som.

"Och, Jaylene, otec nie je doma, veď je na tom zápase a nezobral si telefón." odpovedala mi Ráchel a mňa znova zachvátila panika. "Čo sa stalo?"

"N-na štadióne kde sú vybuchla bomba." zakoktala som sa. "Harry tiež nedvíha. Bojím sa." vzlykla som a ďaľšie slzy si našli cestu von. "Čo ak sa im niečo stalo? Čo ak sú mŕtvi?" panikárila som.

"Panebože... Nie, prosím, že to nie je pravda." hovorila. "Prosím, je možné aby si teraz prišla?"

"Jasné, hneď som tam." povedala som a zložila.

"Dúfam, že teraz autom nikam nejdeš." Kristin sa na mňa zamračila.

"Idem za Ráchel. Takže áno, idem autom." postavila som sa zo sedačky.

"Idem s tebou. Samú ťa autom nepustím a keď znova odpadneš a ešte k tomu u nej, verím tomu, že by ťa nechala iba tak." zabručala a išla rovno na chodbu. Prekrútila som očami a išla som za ňou.

***

Kľúčami, ktoré mi dal otec som otvorila dvere a vošli sme s Kristin dnu. Namierili sme si to rovno do obývačky, kde sedela plačúca Ráchel sledujúc telku so správami. Hneď ako ma uvidela sa postavila a išla ku mne, kde ma vtiahla do objatia.

"Ráchel, bojím sa. Strašne moc." vzlykla som. "Nebude nič horšie, ako keď ich oboch stratím."

"Ja viem, ja viem Jaylene." povzdychla si. "Neostáva nám nič iné, ako len dúfať, že sa buď ozvú aspoň z nemocnice, a že sú v poriadku alebo prídu v pohode domov." pohľadkala ma po chrbte.

V momente sa mi začala motať hlava a myslím, že keby ma Ráchel neobímala, tak spadnem. Mala som pocit, akoby moje očné viečka boli hrozné ťažké. Celá som sa začala triasť a bolo mi hrozne zle.

"Jaylene? Si v poriadku?" spýtala sa ma Ráchel a nesúhlasne som pokrútila hlavou. Hneď ma posadila na sedačku a išla mi pre deku.

"Kristin, ja to sakra nezvládnem. Proste nie." pozrela som na ňu. "Čo keď sú ozaj mŕtvi?"

"Lene, nehovor tak stále." karhavo na mňa pozrela a sadla si ku mne. "Nebudem ti dávať zbytočné nádeje, že sú nažive. Ale stále je tu tá možnosť." chytila ma za ruku a pohľadila ma po nej.

"Tu máš." prišla Ráchel s dekou v ruke a podala mi ju.

Je pravda, že síce je leto, ale mne po tomto všetkom ostala fakt zima a celá som sa triasla. Bolo mi hrozne na odpanutie a tiež aj na vracanie. Woah, takto hrozne som sa asi necítila nikdy. Ani na strednej. Je iné, keď vás šikanujú. Áno, je to hrozné, ale keď je možné, že vám umrel niekto blízky a vy neviete, či to tak aj je, je to horšie. Omnoho horšie.

"Dáte si čaj?" spýtala sa nás Ráchel.

"Lene si určite dá. Nejaký upokojujúci hlavne. A ja poprosím mätový." povedala Kristin aj za mňa.

"Hneď to bude." usmiala sa a odbehla do kuchyne.

"Jaylene, teraz ma počúvaj..."

"Ehm, ehm. Ako, čo vy dve tu oxidujete?" skočila Domie Kristin do reči. Och môj bože, ešte ona tu chýbala.

"Kriste, umelina prišla." Kristin prekrútila očami a otrávene si povzdychla.

"Ako prosím?" prekvapene zažmurkala a zalapala po dychu.

"Počula si. Takže teraz by si sa mohla otočiť a vrátiť sa tam, odkiaľ si prišla. Jaylene nie je absolútne dobre a tvojou prítomnosťou jej určite nepomôžeš." zavrčala a hodila na ňu vražedný pohľad.

"Robí ti dobre ma vidieť znova uplakanú čo?" ozvala som sa tentokrát ja.

"Nebodaj ti Harry ublížil." našpúlila provokatívne dolnú peru. "Opustil ťa?"

"Nie. Neublížil jej." Kristin znova na ňu zavrčala. "Môžeš ísť konečne do riti?"

"Tak prečo s tebou nie je, keď tu reveš, hm?"

"Lebo ju kurva mŕtvy! Môžeš už držať hubu a ísť do tej riti?!" vyštekla som na ňu a slzy sa znova ako na povel spustili.

"Čo je?" neveriacky sa opýtala sa a sadla si do kresla. "Neverím sakra. Určite nie je mŕtvy." frustrovane sa chytila za hlavu.

"Nevieme či je mŕtvy. Nikto nevie. Na štadióne kde bol aj so Zackom vybuchla bomba." ozvala sa Ráchel a položila pred nás čaje. "Každopádne, mohla by si sa vrátiť do svojej izby. Jaylene potrebuje pokoj. A ja tiež." precedila skrz zuby. Domie sa nafučane postavila a odkráčala do izby.

"Ďakujem." zachrapčala som a odpila som si z čaju.

Hlavu som si oprela o Kristinine rameno, zavrela som oči, deku som si privinila viac k telu a nakoniec som zaspala.

***

"Panebože!" niekto zvýskol na čo som sa zobudila a hneď som spozornela.

Hi!
Tak, prinášam novú časť a rekordne je hneď na druhý deň 😄 keďže v poslednom čase nevidávam každý deň ako kedysi, ale predsa len je škola hento toto no 😕
Dúfam, že časť sa vám páčila😌 pri minulej časti ste ma veľmi moc potešili, tak snáď to tak bude aj pri tejto😏
Votes&Comments❤️
Ľúbim💋
Nika👑.