A je to tu zvoní mi budík. Prebral ma z desivého sna, v ktorom sa už išlo do školy. Klipkajú mi oči a... ZZZ.. Nie nie som hore. Pozriem do kalendára- dnes sa ide vážne do školy!! Vstanem- no nechce sa mi, idem do kúpelne, vyjdem z kúpelne, raňajkujem, už sa obúvam, keď, bože veď nie som oblečená a nemám veci. Vrátila som sa do izby úple mimo. Preber sa Rose!! Áno už som hore! Hovorím sama sebe ako úplný šialenec. Navlečiem na seba čierne melírované rifle, biele tričko a veľký sivý sveter. Ako doplnok si dám len malé čierne náušničky a crystal choker. Do môjho ňuňu ruksačiku dám učebnice, peračník, eos, USB a ďalšie vecičky. Zbehnem dole a obujem si svoje fajné nízke biele conversky. Pozdravím sa mamine a idem.
Cestou sa zastavím v Bille. Kúpim si jeden Arizona tea a malý čokoládový rožok. Zaplatím a hor sa do školy.
Vykračujem si do školy a pár metrov pred vchodom do niečoho vrazím, teda skvôr do niekoho. ,,Prepáč, ja som nechcela, naozaj ma to mrzí." zdvihnem zrak a vidím pred sebou nejakého nového žiaka... je pekný- blond vlasy, hnedé oči, vyšportovaný.... ,,V poriadku, čau!" Vyzeral, že je naštvaný, ale ja som naozaj nechcela tak čo.
Prvé hodiny išli pomaly. Po tretej som sa išla presunúť do počítačovej triedy, kde som mala mať informatiku. Postavila som sa pred triedu, kde sme mali čakať, bola som tu prvá. V tom som zamrzla, asi desať metrov predo mňou stál ON. Hľadel na mňa. Ani len neuhol pohľadom, doslova ma hypnotizoval. A samozrejme z toho pohľadu ma vytrhol náš úžastný školský zvonček.
Tak a prvá kapitola je na svete. Verím, že sa Vám bude páčiť. Každý koment a vote poteší.
Vaša Viktória.
YOU ARE READING
Biela ruža
RandomRosalie Rothová je 15 ročné dievča, ktoré býva na okraji mesta Rov. Každý deň je pre ňu taký istý, ale všetko sa zmení v zlomku sekundy.