Biela ruža

Pätnásta kapitola

Ráno som sa zobudila zase na Nessin a Nicolin krik. Nevedeli čo si majú obliecť. Ja som si dala sivý crop top na ramienka, čierne roztrhané skiny jeany a svoje sivo-čierno-biele Nike Air Max. Rozhodla som sa pre čierny ruksak. Dala som si do neho učebnice a ďaľších x vecí. Včera poobede sme sa s Amy dohodli, že sa stretneme o siedmej v miestnej kaviarni. Bolo 6:50. Tak som sa pozdravila babám a išla som. Prišla som zároveň s Amy.

,,Ahoj Amy."
,,Ahoj Rose."
Vošli sme dnu a objednali sme si dva čaje.
,,Rose, chcela som sa ťa spýtať na tie ruže."
,,Už dlho nechodia, od vtedy čo si bola u nás, alebo, jednoducho už nechodia."
,,Si si istá?"
,,Som.... mám pocit, že ten čo mi ich posielal je už na mizine."
Zasmiali sme sa.
,,Sa ani nečudujem, pri toľkých ružiach."
,,Nó!"
Rozprávli sme sa až do 7:45, potom som musela ísť do školy a Amy tiež. Prišla som presne na zvonenie. Dnes je na pláne len spoznávanie a aký štýl umenia máme najradšej. Po prvej hodine sme mali prestávku. Napila som sa a kecala s nejakými babami. Zazvonilo. A teraz som sa mala ísť predstaviť ja.
,,Ahojte ja som Rosalie Rothová, ale volajte ma Rose," odmlačala som sa ,, mám 16 rokov, rada si kreslím čo je asi každému jasné. Kreslím najradšej fixamy, ale aj tempery a všetky ostatné veci sú fajn. A to je asi všetko."
Po mne sa predstavili ešte asi dvaja. Potom nám rozdali učebnice a ešte sme kecali. Zo školy som odišla niečo po dvanástej. Pria som a objednala som si pizzu. Doniesli ju a ja som ju zjedla. Bola vynikajúca. Baby prišli až 13:30hod. Naozaj nechápem čo tam tak dlho robili.
Aj Nessa a Nicol sa najedli. Im som objednala šaláty. Mám pocit, že boli hladné. Normálne ich zvlkovali. Keď sa najedli išli si vybrať čo si oblečú.

Nessa si na zajtra vybrala rifle a tričko s potlačov. K tomu si dá tenisky a ruksak.

Nicol si vybraka tmavomodrý crop top s krátkym rukávom a riflové kraťasky s vysokým pásom. K tomu si dá nízke modré conversky a ruksak.

Ja neviem čo si dám. Rozmýšľala som nad bledoružovým crop topom, krorý je na ramienka a vzadu previazaný, riflovými roztrhanými kraťasami a bledoružovými converskamy. Ružový ruksačik a vlasy si zapletiem a prehodím cez plece.
Toto si zajtra dám!!!! Konečne perfektná kombinácia. Pre niekoho j etam príliš ružovej, ale mne to vôbec nevadí. Pri skrini som strávila hodinu. O štvrtej mal prísť Tobias. Boli tri hodiny a niekoľko minút. Baby som donútila aby si so mnou pozreli Pretty Little Liars. Tak si so mnou tú jednu časť pozreli. Keď skončila počula som klopkanie. Vyskočila som ako divá a otvorila dvere. Stál tam Tobias. Hodila som s mu okolo krku a dala som mu pusu. Tiež ma objal a pobozkal. Vošli sme dnu a dievčatá sa mu pozdravili. Išli sm sod izby. Začali sme sa rozprávať čo sme zažili druhý deň školy. Takto sme strávili asi dve hodinky. Potom sme sa postavili a išli k dverám. Už bola za dveram, keď sa otočil. Zdvihol ma do výšky a pobozkal. Odišiel. Ka som si sadl k babám na gauč. Bolo už 19:00. Dnes som bola strašne unavená a ani neviem z čoho. Pozerali sme Twilight ságu.
Bolo to príšerne nudné. Naozaj nechápem ako a to mohlo kedysi baviť. Pípla mi SMS-ka. Odblokovala som mobil a išla som si ju prečítať. Bola od anonyma. Písalo sa v nej, že mám ísť do izby, kde mám darček. Nechápala som. Veď teraz som bola v izba a nič tam nebolo. Tak som sa postavila a išla sa tam pozrieť. A naozaj. Na posteli ležalo 15 bielych ruží a obálka. Podišla som bližšie. Veľkú bielu obálku som chytila a otvorila. Bol v nej list. Začala som čítať.

,,Milá Rose, už dlho som rozmýšľal, dumal ako Ti to celé napísať a všetko vysvetliť.
Začnem asi tým, že keď som Ťa prvý-krát uvidel, skoro som zamdlel. Mala si šesť rokov. Išli sme spolu do prvej triedy. Mala si oblečenú ružovú sukničku a biele tričko s potlačou Micky-Mouse. Vlasy si mala zviazané do vrkoča. Jedným slovom si vyzerala BOŽSKY. Už vtedy si mi padla do oka. Chodili sme spolu do triedy päť rokov a ja som si uvedomil, že som sa do Teba zaľúbil. V ôsmej triede som Ti chcel vyznať lásku, ale bál som sa, že ma odmietneš. Asi na začiatku devietej triedy som si povedal, že Ti to konečne poviem, ale objavil sa Jace. Na konci som Ti chcel konečne povedať, že k Tebe niečo cítim, ale chodila si s Jaceom. Nič sa nedalo robiť a tak som Ti začal posielať ruže. Nevieš si ani predstaviť aké namáhavé bolo dostať ich ku Tebe do izby, konkrétnejšie na posteľ. Strávil som hodiny rozmýšľania až som prišiel na spôsob. Môj otec je lekár, tak som mu zobral lieky, ktoré mi umožnili sa dostať k Tebe do izby. Boli to totiž lieky po ktorých si zabudol 10minút po použití. Tvoja mamina si myslela, že sú na spanie. Totiž trpela, trpí nespavosťou. Bolo to skoro ľahké. Až po čase som si uvedomil, že to nemá cenu. Vždy som na Tebe zanechával svôj pohľad, svôj úsmev... a Ty nič. Neznamenal som pre Teba nič. Ja viem, že som Ťa nemal v tretej triede ťahať za vlasy, ale myslel som si, že si ma už konečne všimneš. Niekedy som Ťa sledoval v meste. Vedel som a aj viem čo všetko máš rada a čo neznášaš. Napríklad viem, že nemáš rada med (ani ja ho nemám rád). 😂 Je príliš sladký.
A mám otázku: Vedel toto Jace? Podľa mňa nie. A vedel, že rada tancuješ a kreslíš? Asi ani to nevedel. A to, že máš rada biele ruže, to vedel? Určite nie. Nebudem Ti vymenovávať čo všetko o Tebe Jace nevedel. Zabili by sme tu veľa času. Ach Rose. Nikdy si si ma nevšímala. A ja som Ťa tak ľúbil a aj ľúbim. Nevedel som a ani neviem ako Ti mám vyznať lásku. Nechám to už tak. Verím, že sa Ti ruže páčili."
Jeremy Morgensen.

PS1: V posledný deň školy si vyzerala perfektne.

PS2: Vždy Ťa budem lúbiť. ❤

Ten list som si prečítala asi sto krát. Ten Jeremy, ktorý mi nadával, smial sa mi, ťahal ma za vlasy. To od neho boli všetky tie ruže. Neverím!!!!!!! Začali mi stekať slzy po lícach. Neverím!!!!
Nessa a Nicol vošli do izby. Keď ma zbadali prišli ku mne a objali ma. Všetko som im vysvetlila a zovolala Amy. Aj jej som to celé vysvetlila a aj som jej prečítala ten list. Okamžite som si blokla to neznáme číslo. Mamine som zavola aby neotvárala žiadnemu môjmu bývalému spolužiakovi a aby si zmenila doktora. Nechápala, ale poslúchla.

Takto sa to skončí? Áno. Hovorím sama sebe. Ach. Ako to, že som si nič nevšimla? Ja hlúpa. Minul na mňa toľko peňazí a ja som to neprišla. Ale s tými liekmi, ako mohol? Ako mohol dať mojej mamine iné lieky? To ma desí. Musím to nechať tak. Nemôžem sa zaoberať nezaoberateľným. Hodím to za hlavu. Musím si ľahnúť spať.

O niekoľko týždňov:
Žijem si šťastný a pokojný život aj s Tobiasom. Každý deň sme spolu. Škola mi ide fajn a už sa nemusím zaoberať ružami. Môžem byť spokojná. Všetko sa vyriešilo. Ruže mi už nechodia, ale stále sa obzerám okolo seba či ma niekto nesleduje. Áno, pár krát som ho zazrela, ale nechala som to tak. Ale jedno ma stále trápi: lieky. Ako jej to mohol urobiť. Snažím sa tým nezaoberať, veď všetko je ako má byť.
S Tobiasom sme každú jednu voľnú minútu spolu.

Je to niečo viac ako láska, ako žili šťastne až do smrti. Je to niečo celkom iné. Sme to my!!

The end.

Vaša Viktória.