Biela ruža

Tretia kapitola

,,Dobré ráno.''
,,Ááá.. čo sa deje?! Chete peniaze?!"
,,Rose, nepočula si budík, tak som ťa prišla zobudiť."
,,Mami, vieš ako som sa naplašila, že sú tu dajakí zlodeji či čo?"
,,Ale, keď sme pri tom dole v kuchyni je chlapec, vraj ste sa dohodli, že pôjdete spolu. Tak si švihni!"
,,Aha, jasné!"
Kto? Ale čo už. Smer ➡ kúpeľňa!
Vyčistila som si zuby a umyla tvár. Dnes si dám niečo pohodlné. Čierne džíny, čierne tričko s krátkym rukávom a biela mikina bez zipsu. Dnes si zoberiem svoju čierno-bielu školskú tašku. Učebnice, peračník, eos, USB, mobil, kľúče, peňaženka, servítky atď. Zbehnem dole a tam sedí..... Jace.
Usmejem sa a poviem ,,Ahoj!"
,,Ahoj, ideme?" spýtal sa. ,,Daj mi minútu." Schmatla som Coca-Colu, a niečo pod zub. Kývla som rukou nech sa ide obuť. Ja som si obula conversy a on adidasy. ,,Ahoj mami!"
,,Dovidenia pani Rothová!"
,,Ahojte!"

,,Čo chceš?"
,,Chcel som sa ti ospravedlniť za to ako som ťa včera chytil za ruku, a...nič."
,,Ospravedlnenie sa prijíma."
Usmiala som sa a aj on. Celou cestou sme išli mlčky. Pri jeho triede sme sa rozdelili.

Prvá hodina telesná. Necvičila som. Pobrala som sa hore do triedy. V triede ticho a niečo sa hlásilo, nevenovala som tomu pozornosť až dovtedy, keď som len matne zachytila, že sa máme spojiť a nebudeme sa učiť. Dôvod nepovedali.
Práve k nám pochodovali béčkari. Jace sa uškrnul a sadol si ku mne, ani sa len neopýtaľ či je to miesto voľné. Nevenovala som mu pozornosť bola som zvedavá koľko nás je, kedže v áčke som ja jediné dievča a dvanásť chalanov= nás je trinásť a ich sedemnásť. Wau celých tridsať kúskov. Z počítania ma vytrhol Jace.

,,Tak sa zase vidíme." šepkal, asi nechcel aby nás niekto počul.
,,Ani si sa neopýtal či je tu voľné."
,,A je?"
,,Bohužial áno."
,,Môžem si aj odsadnúť."
,,Keď chceš."
Nastalo nekonečné ticho. Vlieklo sa asi pol hodinu. Už ho to asi štvalo tak sa nahol a niečo začal čmárať. Ja som si čítala knihu na WATTPADE. Tá Adrinarankov je vážne dobrá. Aj názov WILL FALL FOR YOU sa mi páci aj keď ja a angličtina sa nekamarátime. Z čitania ma vytrhne jeho ruka na mojom stehne. Pozriem sa pohľadom 'Čo to má znamenať?'. Podal mi papier. On ma nakreslil. Dokonalé črty, jednoducho ako keby som sa pozerala do zrkadla. Videl môj výraz a s úškrnom povedal ,,Takto by si mohla vyzerať!"
,,Mohla? Ja som si myslela, že takto vyzerám."
,,Veď aj vyzeráš."
,,Ďakujem, môžem si ju zobrať?"
,,Áno."
Celý zvyšok dňa sme sa rozprávali.

Už som bola doma a unavená som skočila do kúpelne a keď som vyšla spadla som na posteľ a zaspala.

3:51 ráno
Ahoj, zajtra nejdem do školy a ani zvyšok týždňa, idem do Ameriky za otcom. Keď sa vrátim ozvem sa.
Jace

Vstala som klasicky o šiestej a našla som si SMS-ku. Ok.

Prešiel týždeň a neprišiel.
Prešli dva a nič. Už sa to blížilo k tretiemu týždňu a prišla SMS-ka.

Ahoj. Prepáč, že som sa neozval už sedím v lietadle za dve hodky pristávam. Stretneme sa o 14:00?
Jace

Tak sa predsa len rozhodol napísať. Odpíšem mu? Áno.

OK. Tak o 14:00 u mňa.
Rose

A tretia kapitola je za nami. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Za chyby sa ospravedlňujem. Nezabudnite: každý koment a vote ma poteší.
Viktória