Biela ruža

Siedma kapitola

Jace už od nás odišiel, prišla mama. Dlho sme sa rozprávali čo zažila v práci za tie dni.

Bolo už neskoro večer tak som išla do sprchy. Keď som sa osprchovala, išla som do izby. What?! Zase biela ruža? Z kade sa tu berú? Keď tu bol Jace tak som všetky ruže dala do vázy a povedala som, že som ich kúpila.
Už som dostala takýmto spôsom asi osem ruží, a nie je toho kto by mi ich dal. No čo už idem si ľahnúť.

O niekoľko týždňov.

Prešlo asi šesť týždňov. A s Jasom sme sa stretávali oveľa menej. Vždy si našiel nejakú tú výhovorku. Áno vidíme sa v škole a niekedy ideme von, ale už menej.
K tým bielym ružiam:
-pýtala som sa mamy, no od nej nie sú
-Jace ten mi ich tiež nedal
-Amy to nebola
-a stále nie je toho kto mi ich dáva, ale musí byť riadne bohatý, keď jedna ruža stojí 2€ a ja som ich už dostala 43, šak prečo nedostať každý večer ružu?

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Blíži sa nám vysvedčenie, známky sú zaokrúhlené a ja budem mať čisté jednotky. Na strednú sa chystám tu v meste, Rovenská umelecká univerzita- moja vysnívaná. Ešte asi dva týždne a je koniec. Rozhodla som sa, že pôjdem na internát. Tieto dva týždne budeme chodiť len a len po výletoch. Strašne sa teším. Len dve veci ma trápia:
1. Prečo je Jace ku mne odmeraný
2. Biele ruže

,,Rose si pobalená? Za hodinu máš byť ored školou!"
,,Ešte pár vecí a plavky!"

Áno, ideme na predposledný týždeň na kúpalisko. Na štyri noci. Mám aj zoznam vecí ak to ešte raz skontrolujem.

Školský výlet!
-2x šortky
-2x crop top
-2x tričko
-1x sukňa
-2x svetríky
-2x plavky
- spodná bielizeň
-2x osuška
-1x uterák
-2x žabky
-1x conversky
-hygienické potreby
-môj ňuňu ruksačik
-peňaženka
-mobil, slúchadlá, nabíjačka
-1x kufor

Mám asi všetko! A ide sa!!!!

,,Mami, môžme ísť."
,,Fajn, sadni do auta!"
,,Ok."

Už sme prišli ku škole. Rozlúčila som sa s maminou. Videla som Jacea tak som išla za ním. Mamina odišla.
,,Jace."
,,Rose..."
,,Sadneš si som mňou?" spýtala som sa s malou dušičkou, že povie áno.
,,Samozrejme Rose!"
Usmiala som sa a išli sme do autobusu.
Celou cestou sme sa rozprávali až prišlo k téme stredná, čo som nechcela.
,,Naozaj pôjdeš študovať do New York-u?"
,,Rose prijali ma, a ja by som to chcel vyskúšať."
,,A čo bude s nami?"
,,Sú aj vzťahy na diaľku."
,,Vieš že tie nefungujú!" už som myslela, že vybuchnem, keď ma pobozkal.
,,Ten náš bude!"
Len som sa usmiala.

Bývala som spolu s Kath a Be. Dve namyslené fyfleny.

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Na výlete bolo fajn. S Jaceom som trávila každú voľnú chvíľu. V piatok sme boli doma- riaditeľské voľno! Cez víkend som bola nakúpiť nejaké oblečenie iž na september. Jasné ja ťapa kupujem o tri mesiace dopredu oblečenie. V pondelok sme boli umývať lavice a zobrať si posledné veci. V utorok sme odovzdali učebnice. V stredu sme boli v kine a vo štvrtok sme sa lúčili, každý plakal, rozprávali sme sa atď. A keď mal nadísť den D bola som vo veľkom strese. Posledný krát sme sa mali rozlúčiť. A Jace? Ten hneď po tom odíde a bude bývať v New York-u.

Deň D!!

A je to tu! Čo si obliecť? Dám si niečo iné ako obyčajne. Žltá sukňa, biely čipkovaný top, biele lodičky a bielu listovú kabelku! To je ono! A vlasy len do jednoduchého drdolu. Do kabelky si hodím len mobil, klúče, citrónový eos, peňaženku, vreckovky a foťák. Vyzerám dokonalo!! Už mi chýba len vodeodolná riasenka a jemné tiene. Pripravená som zišla dole. Už ma čakala mamina. Rozplakala sa.
,,Mami! No tak neplač!!"
,,Ja viem, ale už si veľká!"
,,Dobre ja idem!''
,,Ahoj Rose!"

Som tu. Som posledný krát pri škole. Len vôjdem, zoberem vysvedčenie, pôjdem za Jaceom a domov. To zvládneš Rose!! Rose nerev ako malá a choď!
,,Jace!"
,,Rose dnes odchádzam, prišiel som sa rozlúčiť, ak chceš zostaneme kamaráti!"
,,Rozchádzaš sa so mnou?"
,,Sama si povedala, že vzťahy na diaľku neexistujú!"
,,Ja viem ale...!" lapala som po dychu.
,,Kamaráti?"
,,Choď preč! Vypadni! Nedotýkaj sa ma! Zmizni mi z očí!" neplakala som, čo ma dostalo myslela som si, že to budem niesť ťažšie.
,,Ahoj."
,,Vypadni!" odišiel.

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Vošla som do triedy úplne pokojná.

Triedna vošla hneď po mne.

Začala rozprávať ako jej budeme chýbať atď. Veď to poznáte.

Začala volať žiakov podľa abecedy.
A....F.....L...P, R.
,,Rosalie Rothová!"
Podišla som k učiteľke, podala mi ruku so slovami: ,,Blahoželám, si asi jediná čo celých deväť rokov mala čisté jednotky. Určite sa ti bude na strednej dariť. Veľa šťastia Rose."
,,Ďakujem pani učiteľka." a rozrevala som sa. Aj všetci ostatný revali ako besní.

Začali sme sa stískať, bozkávať na líca a fotili sme sa!! Vyšli sme von a rozlúčili sme sa. Vtedy som videla Jacea. Rozplakala som sa ešte viac. Vykročila som opačným smerom a zrazu som sa rozbehla. Áno v lodičkách ako blázon. Bola som voľná. Naozaj voľná. Kúsok pred autobuskou som zastala a začala som sa smiať. Cez slzy. Vošla som do autobusu a kúpila som si lístok.
Išla som si sadnúť do zadu. Sadla som si do tretieho radu od konca.
,,Koniec čo?" ,,Aj ja som končil základnú ako ty!"
Pozrela som sa za seba. Chalan. Zelené oči a hnedé, tmavohnedé vlasy.
,,Prepáč, poznáme sa?"
,,Ja nezdvorilec!" ,,Som Tobias."
,,Rose!"
,,Tak koniec čo?"
,,Hej!"
,,Aké to bolo?''
,,Tak celkom fajn, najprv sa so mnou rozišiel môj teraz už ex, potom vysvedčenie, začala som revať a nakoniec som zo školy vybehla v lodičkách ako blázon. A začala bežať. Až kúsok pred autobusom som sa začala smiať."
,,Páni! Takže chalan ti dal kopačky?"
,,Áno ide do New York-u."
,,Aha!''
,,No ja idem, ahoj a rada som ťa spoznala... Tobias!"
,,Aj ja teba Rose!"
Žmurkla som a vyšla z autobusu.
Mamina ma už čakala. Dlho revala, pretože idem na intrák. Konečne po troch hodinách som sa dostala do mojej izby. A zarazila som sa hneď vo dverách. Na posteli ležali ruže. Ako vážne?  Už zas? Ale na posteli nie je len jedna biela ruža. Pristúpila som k nim. Začala som ich počítať....
Je ich 15. Rozbehla som sa dole.
,,Mami, tie ruže sú od teba?"
,,Čo máš stále s tými ružami?"
,,Ja som ti žiadme nedala!"
,,Ále nič."
Išla som zase hore do izby. Zaujímavé. Tých 43 ruží stále nezvädlo. Ako by ich niekto vymieňal. Pridala som do vázy aj ďaľších 15 ruží.
68 ruží. Ani jedna nezvädla.
Nebudem sa tým zaoberať. Sú to len navädnúce ruže, ktoré mi niekto dáva na posteľ. Každý deň.
Počula sm buchnúť dvere.
Niekto kráčal do mojej izby. Počula som kroky čoraz bližšie a uvidela som......"

Ahojte! 😊 Chcela by som vedieť názor na siedmu kapitolu. Chcem vedieť čo sa Vám páči a čo nie. Ja sa neurazím. 😂😂
Tak píšte, komentujte a hľavne stláčajte tú ⭐v ľavom dlnom rožku!!
Viktória