Cŕn, cŕn.
,,Idém!'' zakričím.
,,Ahoj!" povedal a usmial sa.
,,Ahoj!" povedala som sucho.
,,Stalo sa niečo?"
,,Vážne? Ty sa ma pýtaš či sa niečo stalo? Ou tak asi len to, že si sa ozval po troch týždňoch inak nič mimoriadne!!"
,,Prepáč, ja ti to vysvetlím."
,,Ideš ďalej?" už mi to nedalo, pozvala som ho dnu. Usmial sa a prikývol.
,,Otec mi zobral telefón, chcel so mňou tráviť čo najviac času, ani mame som sa nemal ako ozvať.
A na konci týždňa povedal, že ma tam ešte chce, vieš nevideli sme sa dva roky."
,,To som nevedela." cítila som sa blbo.
,,To nič!" odmlčal sa ,,Nejdeme sa prejsť?"
,,Jasné!" schmatla som mikinu a išli sme von. Za našim panelákom bol les. Poznala som to tu. Asi v strede lesa tečie potok, nad ktorým je most. Tam si chodím písavať do denníka, alebo len tak rozmýšľať.
Išli sme, keď ma zrazu chytil za ruku a pošepol ,,Chýbala si mi."
Práve som sa roztopila, z pevnej kocky ľadu sa stala číra voda.
,,Aj ty mne."
Kráčali sme a na moste sme zastali. Sadli sme si a rozprávali sme sa, čo kto zažil. Bolo vtipné počúvať ako sa on pozeral na Sochu Slobody a ja sa doma učila. Už bolo asi sedem, tak sme išli naspäť.
,,Tak zajtra ráno."
,,Hej, ráno."
,,Rád som ťa videl."
,,Aj ja teba."
Odišiel a ja som išla dnu.Odomkla som a vošla dnu. Z chladničky som si vzala zeleninový šalát. Zjedla som ho,
a misu som dala do umývačky.
Vybehla som hore do izby. Teda do kúpeľne. Dala som si sprchu, umyla som si zuby a odlíčila. Rýchlo som si spravila úlohy. Dala som všetko do ruksačika. Vybrala som si čierne džíny,
a taký čierno-biely svetrík s aztéckymi vzormi. Pripravená na zajtra! Ešte mrknem na fb a instagram. Na fb mám dve neprečítané správy od mojej sesternici/najlepšej kamošky.15:37
Ahoj
Ako sa máš? Dlho si sa neozvala. Čo škola? Ja mám teraz prax v jednom hotely. Je to tu celkom vtipné. Je to v centre Rov. Tak ma dobehni pozrieť.17:54
Potom mi odpíš, poviem ti
v ktorom hotely praxujem.Jéjo ona je v Rov! Tak to ju pôjdem pozrieť. Nevideli sme sa od októbra a teraz je už apríl.
20:41
Ahój!!
Ja že sa neozvem, veď to ty .
Škola? Fajn. Zas to ťahám na čisté jedničky!
Mimochodom v ktorom hotely? Hneď v pondelok by som ťa mohla ísť mrknúť.
Posielam pusinkú !
RoseÁ ja sa tak teším! Vážne sme sa nevideli s Amy dlho. Budeme zas klebetiť.
20:51
Raven hotel.
V pondelok som hneď na recepcii. Okolo tej druhej ti to vyhovuje? Vtedy mám hodinovú prestávku.Končím 13:20 od školy je Raven takých dvadsaťpať minút pešo. To stihnem.
20:55
Ok.A teraz už len odhlásiť a spať.
Ahojte štvrtá kapitola je hotová. Má niečo cez 495 slov.
Každý vote či koment ma poteší.
Tak prajem príjemné čítanie.
Vaša Viktória.

YOU ARE READING
Biela ruža
RandomRosalie Rothová je 15 ročné dievča, ktoré býva na okraji mesta Rov. Každý deň je pre ňu taký istý, ale všetko sa zmení v zlomku sekundy.