Biela ruža

Piata kapitola

Hneď zo školy som išla do Raven hotel-u. Ešte som len vošla dovnútra, a už ku mne kráčala Amy, nie ona bežala. Začala som sa smiať a bežala som jej naproti. Keď nás už delil len jeden meter tak sme sa na seba hodili.
,,Ahoj!"
,,Amy!"
,,Rose!"
Kričali sme na seba naše mená. Začali sme sa smiať, keď práve okolo nás prechádzali Amy-ny kolegovia, ktorý sa začali smiať na nás. Išli sme do miestnosti pre personál.

,,Všetko mi vyklop!"
,,Jasné!"
,,Už začni!" náhlila ma.
,,Tak začnem s tým, že už zas to ťahám na čisté jedničky. To bolo všetko ku škole. Teda povyhrávala som pár súťaží, ale tým sa chváliť nebudem. A mám nový objav! Volá sa Jace King má pätnásť ako ja, a predstav si narodil sa 7.7. 2001 to je o mesiac skôr ako ja. Je vážne kus!!! Má blond vlasy, hnedé oči a vyšportovanú postavu. Ešte ma nepobozkal, ale aj k tomu príde." Zasmiala som sa. ,,A včera sme boli spolu na moste, dlho sme sa rozprávali, jednoxucho vyzerá božsky, a to je asi všetko."
,,Wau, no tak oproti tým tvojím novinkám ja nemám nič."
,,Určite sa za tie mesiace niečo stalo, som samé ucho!"
,,Tak fajn, škola mi ide aj tu v hoteli je to super. Dokonca som v prenájme. A veď vieš na Vianoce som išla domov aj cez všetky sviarky som doma. Len mi chýba nejaká kamoška. Ty. Rose nechcela by si ísť do kina? Ja by som išla rada. Napríklad na ..... ani neviem čo dávajú."
,,Rada pôjdem do kina!"
,,Okej, tak teda niečo nájdem a pôjdeme."
,,Okik."
,,Prepáč ja by som tu s tebou ešte kecala, ale o desať minút už idem makať, tak ťa odprevadím."
,,To je v pohode, o koľkej končíš?"
,,18:00!"
,,Tak pozriem to kino už na dnes, môže byť?"
,,Teším sa, napíš mi SMS-ku!"
,,Ahoj Amy!"
,,Ahoj Rose!"

Prišla som domov.
,,Ahoj mami!"
,,Ahoj srdiečko, bola si s Amy? Volala mi jej mamina, že jej dal kopačky ten chalan. Nešla by si s ňou do kina? Možmo by ju to potešilo."
,,Áno bola som s Amy, nepovedala mi, že sa s ňou ten chlapec rozišiel. A neboj sa už sme dohodnuté na dnes večer!"
,,To je super, tak sa choď prichystať."

Odišla som do izby. Zapla net
a pozrela som sa čo dávajú.
Tak o 19:00 dávajú Papierové mestá. To by sa hej mohlo páčiť.

Amy o 19:00 dávajú Papierové mestá. Môže byť?
Rose

Jasné Rose. O 19:00 pred kinom OK?

Ok.

A ide sa do kina! Čo si oblečiem? Večer bude trošku chladnejšie tak teda modré džíny s vysokým pásom a.... ten modrý sveter s golierom na štýl crop topu. Biele nízke conversky a ten malý modrí ruksačik vo veľkosti A5, vlasy len tak do copu.
Peňaženka, čučoriedkový eos, vreckovky a kľúče. To je asi všetko, veď si kúpime pukance
a Coca-Colu. Idem už pomaly dole veď je 18:30, aby som to stíhla. Pozdravím sa mimine a šup do výťahu.

Už vidím Amy. Je pred kinom. O desať minút to začína.
,,Amy, dlho čakáš?"
,,Nie, len už poď nech to stihneme."

Kúpili sme si lístky a ešte ideme kúpiť pukance s pitím.
,,Dvoje pukance a dve Coca-Coly, prosím."
,,Nech sa páči, bude to 5,40€."
,,Ďakujeme!"

Už to začína a vyzerá to veľmi, veľmi dobre.

Bol to parádny film. S Amy sme sa rozlúčili. Pomaly som kráčala domov. Už som odomkýňala. Mama nebola doma. Vybehla som do izby. Dala som si sprchu a išla si obliecť pyžamko. Zrazu som na posteli zbadala bielu ružu. Kde sa tu vzala? Zavolám mame, možno je od nej.
,,Ahoj mami, viem že si v robote, ale nedala si mi na posteľ bielu ružu?"
,,Nie, prečo?"
,,Len tak."
,,Ahoj mami!"
,,Ahoj!"

Jace. Musel to byť on, ale ako sa sem dostal? Fájn, tak zavolám aj jemu.

,,Jace?"
,,Ahoj Rose!"
,,Nedal si mi na posteľ bielu ružu?"
,,Nie, ale nestetneme sa?"
,,Jasné, môžeme!"
,,Tak o desať minút som u teba!"

,,Ahoj."
,,Poď ďalej."
,,Prečo si sa pýtala na tú ružu?"
,,Len tak, dáš si niečo?"
,,Nie."
,,Poď ideme hore."
,,Maminu máš doma?"
,,Nie, je na pracovnej ceste." usmiala som sa.
,,Takže sama?"
,,Ehm."
,,A kedy príde?"
,,O päť dní."
,,Tak tu budeš sama?"
,,Áno."
,,Môžem ti robiť spoločnosť ak chceš!"
,,To by bolo fajn, môžeš tu aj prespať."
,,To sa mi pozdáva."
,,Aj mne."
,,Len si skočím pre nejaké veci, dobre?"
,,Tak o pol hodinu?"
,,O pol hodinu."

Čakám. Ešte tu nie je. Veď má ešte dve minúty a desať sekúnd.
Už len 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1.
Zvoní zvonček. Presne na sekundu.

,,Tak som tu."
Len som sa usmiala a dala som mu veci do mojej izby. Veď mám veľkú izbu, aj pre dvoch.
Celý večer se sa rozprávali a nedalo mi to, položila som mu jednu otázku.
,,Prečo nie si v školskom regiistri?"
,,Páni, fú, no nečakal som takúto otázku, no neviem ako ti na ňu odpovedať."
,,Stačí mi to v skratke."
,,Vieš ja sa celým menom volám Jonathan King, a asi si hľadala Jace, tak preto si to nenašľa, vieš Jace je moja skratka, nemám rád keď mi niekto hovorí Johnatan."
,,Wau, to som nevedela."

A takto sme sa rozprávali až do desiatej, no boli sme už unavený, tak sme si ľahli spať.

Piata kapitolka!!!
Čítajte, komentujte, čo len chcete všetko ma poteší.
Viktória