Čierny sveter. Čierne džiny. Čierna čiapka. Čierny šál. Čierne topánky. Čierny batoh. No nie je to dnes krásny deň? Nie. Niesom Emo ani nič podobné, som proste Taylor. Od narodenia žijem v čiernom. Teraz to však naberá iný smer keď idete na strednú na opačnom konci USA. Nikto ma tu nepozná takže si hneď o mne pomyslia to čo všetci. Divná Emo ženská ktorá je vždy mimo. Tak nejak. Rozpustila som si svoje dostačujúce hnedé vlasy. Zišla som dole po schodoch môjho veľkého domu. Mama tam jedla raňajky a otec čítal noviny, typická rodinka. Najhoršie bolo že ja som nemala priateľov a tak som sa viac menej bavila len s rodičmi, všetci moji možno budúci kamoši boli hneď zatrhnutí mojím ockom ale nedávam mu to za zlé. Ja mám taký život že keď sa može stať niečo v mojom živote dobré tak sa to otočí na zlé.
"Hodím ťa Taylor." usmiala sa moja blonďatá mama ktorá my vždy privádza k otázke či som jej dcéra kvôli tomu že ja som modrooka hnedovláska a ona je zelenooká blondína.
"Fajn." usmiala som sa. Dala som pusu odkovi a nasadli sme sa do auta. Mama naštartovala auto.
"Takže Taylor. Zopakuješ mi pravidlá?" och jasné. Máme pravidlá s mojou mamou a vlastne aj ocom o tom ako sa mám správať. Nesmiem ich porušiť, čakal by ma totižto trest aj keď neviem aký by bol kedže som ich ešte neporušila. Nudný život, viem.
"Žiadny kamaráti bez vašeho názoru. Žiadne plakanie nad zbytočnostami. Žiadne priveľké radovanie aby som nebola zarmútena. Proste zakryť alebo rovno potlačiť pocity. Žiadne túlanie. Žiadny nepotrebný kontakt. A hlavné, žiadny chalani." usmiala som sa. Znie to horšie keď to hovoríte ako 13-ročná alebo 16-ročná?
"Vieš Taylor, život nie je fér a tieto pravidlá ti len ukazujú ako sa stať dobrým človekom." ak mám zomreť ako panna bez kamošov a žiadnou drogou v sebe tak to je krásny život, vďaka.
"Veď hej. Ahoj." všimla som si že už sme pred školou a tak som jej dala pusu a vystúpila. Dala som si kapucňu a vošla do školy. Pár pohľadov tu bolo ale nejako extra na mňa nezízali. Hneď som sa posadila pred riaditeľňu a sledovala ako sa ľudia okolo mňa premávajú. Bolo fajn sledovať ich ako si hladia svoje a ja som mimo ich ligu. Pochopiteľne. Nikdy som si však nepripadala tak blbo ako teraz. Úprimne? Mala som pocit že sa niekto na mňa pozerá ale naokolo bol stále niekto iný a kto by sa na mňa pozeral? Autista?
"Slečna Wilde." ozvalo sa spoza sklenených dverí. Zdvihla som sa a prešla do riaditeľne. "Posadte sa." usmial sa plešatý riaditeľ černoch. "Takže, budem ťa volať Taylor, dobre?" prikývla som. "Taylor, tu máš rozvrh." podal mi tabuľku. "Knihy máš v skrinke a chodby niesú komplikované takže by si sa mala vedieť zorientovať." zase ten úsmev. Ešte mi dal pár skvelých rád ako si udržať priemer a ako sa do ničoho nenamočiť. Potom ma odprevadil ku skrinke kde som si vybrala Matiku a on ma sledoval ako sup, odprevadil až ku triede. "Nervózna?" spýtal sa.
"Trochu." povedala som pravdu. Prvý týždeň budem čudáčka, druhý budem terč posmechov, tretí...ale čo si nahováram? Vždy budem čudáčka.
"Máme milých žiakov." snažil sa ma upokojiť. Ja som sa len usmiala lebo som nevedela čo odpovedať. Nebudú ku mne milí, budú hrubý a škodoradostní. Ako vždy. Otvoril dvere a ten pocit čo som mala pred riaditeľňou cez prestávku sa teraz znásobil. Mala som chuť utiecť ale mám skrývať pocity. Nedať ich najavo, pravidlo. "Žiaci toto je vaša spolužiačka Taylor. Čakám od vás korektné správanie." pohrozil a už sa spakoval. Môj pohľad padol na profesorku v sukni a saku.
"Ahoj Taylor. Posaď sa kde chceš."ukázala na triedu. Viem čo si myslíte, že som si ako správna čudáčka sadla dozadu. Sadla by som si keby tam nebolo plno, sadla som si do prvej lavice! Prvá lavica! Viac už nemôžem byť na očiach. Bože za čo ma trestáš?! Celú hodinu som sa držala poznámok a tabule. No jeden pohľad ma prepaľoval. Cítila som to. Už som tam sedela asi 30 minút a ošívala sa. Trápilo ma to, som asi paranoidná. Určite. Ale čo, aspoň to skusím. Nenápadne som zhodila ceruzku a zohla sa po ňu, cez rameno som zazrela chalan ako na mňa zíza. Mal hnedé vlnené vlasy a modré oči. Vyzeral veľmi dobre ale prečo sa pozeral na mňa? Možno sa pozrel lebo som sa pohla, alebo to bola proste náhoda. Určite to bola náhoda. Keď zazvonilo tak som počkala kým sa to tu vyprázdni a začala sa baliť.
Takže 😊 s hrdosťou môžem povedať že som nezomrela a dokážem písať 😆milujem číslo 4💘 a tak som sa zameraka na úplne iný smer 😘🙈 a to Fantasy čo ja hrozne milujem...takže si len užívajte čítanie a berte na vedomie že je to len FANTASY🐺 kde sa môže stať všetko 😂ak vám fantasy nesadne tak na mojom profile najdete aj iné story 😀 (#bestreklamaforever👌) každopádne budem rada za vote a comm😊
xoxoBatWoman💋
YOU ARE READING
Taylor Wilde I. (SK) {DOKONČENÉ}
FantasyTaylor sa sťahuje na nové miesto. Jej snaha nájsť si nových priateľov však nebola potrebná. Zistí o sebe nečakané tajomstvá a tak tiež nečakané tajomstvá jej rodiny. Celý jej život sa otočí hore nohami. Celý príbeh jej pomáhajú jej priatelia a hlavn...
