Hazel: Blúdenie

návrat

Hazel nikomu nepovedala čo sa jej práve udialo. Okrem toho že sa všetci nedočkavo pripravovali na príchod ich milovaných a Hazel nechcela ich rušiť, by jej len rozprávali aká je len hlúpa že to urobila a že jaké je to len nebezpečné. Na to fakt Hazel nemala chuť.  V jej hlave sa neustále odohrávala tvár muža menom Aaron. Aj keď sa snažila nemyslieť na neho, sa to nedalo.Nezdal sa jej. Už len kvôli jeho očiam a impulzu nebezpečenstva u ktorého ona cítila. Hazel sa už len modlila aby s nim neboli nejaké problémy. Hazel sedela na drevenej stoličke a pozerala sa na svoj odraz a na vlasy ktoré jej kaderníčky upravovali. Rozhodli sa pre malé kučery, v ktorých Hazel vypadala naozaj šarmantne. Arnému sa vlastne vždy ľubili kučery u Hazel. Bola v nich tak nádherná. Hazel si predstavovala príchod jej priateľov, Arného a jej otca. Ako ju uvítajú objatím a bozkami. Modlila sa že tentoraz ich presvedčí aby tam už nechodili. A okrem toho nezdá sa jej že idú len loviť zvieratá aj keď nejaké doniesli. Veď to by netrvalo toľko dní. Toľko dní odlúčenia sa nedá ani zvládnuť. Tak sa na neho nemôže dočkať! Konečne ucíti jeho sladké pery a jeho sájajúce teplo keď ju objíme. A aj jeho komplimenty, ktoré jej rozdáva vždy keď sem príde. Hazel už mala na sebe aj červené šaty s čipkovanými rukávmi. Bola rada aj že konečne jej spravili malé čierne kučery, dlhé asi polku chrbta. Teraz už len čakať kedy sem do izby vtrhne Po a oznámi že už sem prišli. Nervózne vstala a nedočkavo sa prechádzala po izbe. Jej izba bola taká veľká ako jedna chatrča v jej dedine. Pomaly už nevedeli čo všetko sem majú dať aby to tu zaplnili. Jej izba bola tuším najväčšia v tomto hrade. Jej by bohato stačila aj obyčajná komora. Tieto šaty čo mala práve oblečené jej boli najobľúbenejšie. Sukňa bola veľká s čipkami ako aj na dlhých rukávoch. Páčili sa aj Arnému a kráľovi Hansovi. Hazel sa aj dočkala. Vo dverách sa zjavil Po s usmiatou tvárou a Hazel sa zrazu na chvíľu zastavilo srdce. ,,Hazel, už sú tu, príď do  suterénu," a hneď nato zmizol. Jej prešla vlna radosti a už teraz si predstavovala Arného tvár, ako ju privíta  o chvíľu. Konečne ho uvidí. Nadšene pribehla k dverám a ešte raz sa upravila aby bola dokonalá. 

Všetci stáli nedočkavo v suteréne zoradený vedľa seba. Všetci boli nádherne oblečený a nalíčený ako keby sa konal ples. Možno sa aj na ich príchod koná ples. A Hazel o tom nevie. Ale na to nemyslela, len na ich príchod. Už teraz si predstavuje ako sem kráčaju cez obrovskú bránu s mŕtvymi zvieratami na vozoch a hneď po tom ich pôjdu objať. Hazel sa roztápala nad tou myšlienkou, tak isto ako Lóra a Dália.  Aura teraz chodí s tým strážcom, do ktorého sa zamilovala ešte pri večeri keď stál pri dverách. Od tej doby sa stretávali potajomky a neskôr sa to dozvedela aj verejnosť. Nikto nič proti tomu nemal, len kráľ Hans ktorý ju považuje za vlastnú. Ale aj on sa neskôr s tým zmieril a mal len jednu podmienku aby spolu chodili.  Aby spolu netrávili až toľko času. Chcel aby strážca menom Diego, si v prvom rade plnil svoje povinnosti. Vraj sa môžu stíkať o druhej v popoludní aspoň jednu hodinu. Lenže Aure sa to zdalo dosť málo a tak sa stretávajú potajomky cez noc. Hazel im to praje. Veď Diego je aj šarmantný a sympatický a okrem toho sa k sebe dokonale hodia. Prekvapivo tu stál aj Po hneď vedľa Aury a často krát sa obzrel po Hazel. Keby len nebola taká krásna a žiadaná. Aj keď na Laňu stále myslí a jeho srdce zostane len jej, je zamilovaný do Hazel. Už od prvej chvíle ako ju uvidel. Všetci si tu niečo šepkali a raz za čas sa aj nasmiali.Keď sa Hazel pozrela na jej matku, tam len ticho stála a nervózne si žmolila prsty takisto ako Hazel. Dália, Aura a Lóra si niečo šepkali a chichotali sa miestami na tom. Hazel išla radšej k mame, chytajúc si sukňu aby jej pri chôdzy nezavadzali. Usmiala sa na ňu. Vypadala nervózne. ,,Mami nebuď taká nervózna, ja som si myslela že taká silná žena ako ty nebýva pri niečom takomto nervózna," kráľovná sa na tom len nasilu usmiala  a uštedrila Hazel malý božtek na jej líce. Brána sa pomaly otvárala a Hazel takmer srdce vyskočilo. Nevedomky sa priblížila k bráne a keď sa za nimi zjavila tvár jej milovaného, na neho od radosti vyskočila. Arné to nečakal a bol z toho naozaj prekvapený. Ale bol veľmi rád že ju konečne vidí a ešte pevnejšie si ju k sebe pritisol. ,,Chýbal si mi," šepla mu do ucha a ani za nič sa ho nechcela pustiť.Bolo príjemne cítiť jeho teplo, vôňu a dotyk.  ,,Ty mne ešte viac," Arné si ju od seba odtiahol a pár pramienkov jej zahrabol za ucho. Usmiali sa na seba. Hazel pozorne skúmala jeho fialové oči a zrazu sa jej zdali ešte krajšie a prenikavejšie ako predtým. Zato Arné nemohol odtrhnúť oči od jej nádhernej tváre a jej nádherne ružových očí. Bola tak nádherná. Tak mu chýbala. Ale Hazel si aj všimla starosti v jeho očiach a až keď sa pozrela na ostatných si všimla aké majú doškriabané tváre. Nikdy ich nemali doškriabane ani krv neunikla z lovu, prečo ich majú teraz? Hazel už svoju pozornosť Arnému nevenovala a podišla k Trekovi, ktorý sa práve objímal s Dáliou. On mal len jeden škrabanec nad obočím. Nebol to nejaký hlboký z ktorého by zostala jazva a ani nie dlhý ale krvácal. Ani sa neunúvali si to nejako ošetriť. ,,Ahoj Hazel jak rád ťa ja vidím," a bez toho aby Hazel protestovala ju objal a stisol takisto ako Arné. Odtiahol ju a Hazel sa dotkla jeho rany. Nebola to čerstvá, lebo na tom bola ešte zaschnutá krv. Trek sa len usmieval, bez nejakého vysvetlenia, ktoré Hazel chcela vedieť .Niečo tu nehrá. ,,Čo sa vám stalo? Nikdy ste sem z lovu neprišli krvavý," Hazel sa porozhliadla aj po ostatných mužoch ktorý boli na lovu a každý okrem môjho otca mal na líci či na čele nejaký škrabanec niektorý až dve. Nepáčilo sa jej to.  ,,Nerob si z toho starosti, len divoké prasa bolo dosť veľké  a snažilo sa ochrániť svoje mláďatá," aj tak im neverila. Veď predsa u iných cíti ich pocity a Trek nemal pozítivne. Klamal. Bolo to z neho cítiť. ,,Hazel, nerob si starosti prosimťa, teraz si užívaj toho že sme naspäť," Hazel aj keď neisto len mĺkvo prikývla a nevenovala tomu väčšiu pozornosť. Neskôr sa s Arném porozpráva. Treka s radosťou objíme a ostatných taktiež. Jak jej chýbali. Teraz len Arného presvedčiť aby tam už neišiel.  Bol to veľmi ťažký týždeň.  ,,Tak a teraz by som si dal niečo dobré pod zub," oznámil kráľ Hans a pri tom si hladil svoje brucho. Konečne všetci pokope. Úžasný pocit. Hazel rozmýšľala či ma Arnému povedať o Aaronovi a o tom ako bola v jaskyni za vodopádom. Hazel potriasla hlavou a už sa len venovala pocitu že už sú všetci pokope a že konečne už ma pri sebe svojho milovaného. Len ju stále žerú výčitky že Arnému ešte nepovedala o tom bozku s Poom. 

Konečne je táto časť už za mnou  :) chcem vám len povedať že budem písať predchádzajúcou osobou, lebo sa mi takto veľmi ťažko píše :/ ja osoba :D veď vy viete :D Keď tak zanechajte vote alebo koment, ktorým sa to páčilo :) Budem veľmi rada :)