Hazel: Blúdenie

Nymfy

Za tie dni čo som tu trávila, som netrávila voľný čas s mojimi kamarátkami, ktoré mi boli vždy najväčšou oporou. Nebolo to fér .Spomenula som si na otcové slová: ,,Priateľ  je človek, ktorý vždy stojí pri tebe a položili by za teba aj život. Čítala si niekedy knihu Gill a Phips? Gill je mačka a Phips je pes. Aj keď sa navzájom naháňajú, hašteria či si robia zle, sa majú veľmi radi a nikdy by nedovolili aby sa tomu druhému niečo stalo.  A presne o tom je priateľstvo. Aj keď sa pohádate, a najradšej by ste sa nevideli aj roky, viete že sa máte veľmi radi a urobili by ste pre neho prvé a posledné,". Rozprával mi to keď sme sedeli spoločne s mamou pred krbom.  Tie časy mi naozaj chýbajú.  Vstala som a žmolila v rukách darček pre Arného. Bol to špeciálny šíp na jeho luk. Ten šíp som sama oživila svojou rukou. Bola celá zo zlata, ligotala až žiarila.Nechcela som však aby to používal na ten lov, ale sama som vedela že tam si ho zoberie. Zlatý šíp som odložila naspäť do šuflíka . Už oblečená som namierila rovno na prízemie. Stáli tam v okruhu s Ikeom a na niečom sa smiali.  Prízemie bolo veľké. Hneď ako pôjdeme dole veľkými a širokými schodmi, stála veľká hradná brána, veľká skoro ako hradná obrovská stena. Na bokoch boli hrubé dvere, a v medzerách boli poukladané lavičky z dubového dreva. Všimli si ma až keď som bola v polovičke a to na mňa vrhli ich nie príjemný pohľad. Aura bola ako otvorená kniha, v ktorej som mohla iba prečítať to že ma tu zrovna nechce. Odkedy čo som mala ísť s nimi do divadla, a neišla som iba kvôli nejakému plesu kde som mala ísť povinne, ju trocha chápem. A Aury ale vyžarovala aj závisť, bolo to cítiť jak keď pes ucíti nejakú korisť.  ,,Ahojte," pozdravila som ich všetkých do jedného, ale jediného čoho som sa dočkala bolo iba zamrmlan ahoj, sotva počuteľne. Hlasno som si vydýchla, aby som sa nejako zbavila toho trápneho ticha. ,,Napadlo ma že by sme zbehli niekam von, napríklad k vodopádom," zdvihla som kútiky úst, no ich zaujaté pohľady mi prezrádzali ich nedôveru. ,,A prečo aj nie? Bude aspoň zábava," prerušila toto trápne ticho Lóra a s úsmevom, podišla ku mne a moje telo sa od úľavy uvoľnilo. ,,Nebuďte takéto, poďme sa konečne všetky spoločne zabaviť, ako kamarátky," 

,,Počujte, tak sa vám ospravedlňujem že som si na vás nenašla čas, bolo to odomňa sebecké a hlúpe, ale teraz to chcem napraviť, tak prosím poďme k tým vodopádom," prosila som ich všetkých , keď nikto nereagoval na Lóru. Bol to zvláštný  a zároveň potešujúci pocit, keď sa všetci usmiali a súhlasili.

 Vonku bolo počasie stvorené na náš malý výlet. Už aj les nebol taký temný a hrôzostrašný na oko. V ňom len svietili víly rôznej farby, cez lístie sa podarilo dopadnúť na les slnečné lúče a hmla, ktorá tam pobehovala už niekoľko dní sa trošku upokojila a dalo sa dovidieť ďalej ako na začiatok lesa. Videla som dokonca aj malých trolov skrytých za kermi ako trpezlivo čakajú kedy sa k nim dostane nejaká víla. Vodopády. Predstavovala som si ich tak ako mi ich mama opisovala .Bolo to nádherne miesto s rôznofarebnými rybkami. Vodopád bol obklopený skalami a nad ňou sa vznášala biela hmla. Veľakrát sa tam zdržiavali nymfy, druhu Najády. Ten vodopád ich veľmi priťahuje a ich plachosťou je ich veľmi ťažké nájsť. ,,To bude super, mohli by sme sa tam najesť a možno tam stretneme nymfy ako tam tancujú," natešene sa ozvala Lóra a v očiach sa jej mihotali šťastné iskričky nadšenia. Každý s ňou iba súhlasili. Nadšene utekala do izby sa prezliecť.Ja som sa konečne vyzliekla z tých otravných fialových šiat a dala sa do niečoho pohodlnejšieho . Ešte stále mám nohavice z elastánu a kožené tričko spoločne aj plášt z hodvábu a čierne čižmy, ktoré boli uložené v šatníku. Všetko mám ešte od Radona, ale nevyhodila som ich asi kvôli tomu aby som nezabudla čo všetko som pre neho musela robiť. Zabíjať jeho nepriateľov. ,,Ona ešte nikdy nevidela nymfy?" Položila som otázku dievčatám. Dália len pozdvihla ramená. ,,Nie, veď vieš v Radonovom kráľovstve bolo zakázané sa stíkať s mystickými bytosťami,"