Hazel: Blúdenie

Moja Fiona....

V noci som nemohla poriadne spať. V hlave mi neustále prúdili myšlienky čo som včera urobila.  Výčitky svedomia ma hrýzli ako pes.  Snažila som sa to vyhnať z hlavy, ale po každom márnom pokuse to zišlo neúspešne. Srdce mi hovorí aby som sa im išla ospravedlniť ale hlava aby nie, lebo som urobila správne. Keby som Poov šialený a vôbec nemožný nápad odsúhlasila, už nikdy by som ho neuvidela a možno som aj otca odmäkčila, aby tam už kvôli mame nechodil. To jediné ma upokojovalo ale myšlienka že sa na mňa ani nepozrú ma rútila na zem. Teraz som mala v pláne odovzdať ten list Radonovi o čo ma Aaron požiadal. Radona som už dávno nevidela, ani som nechcela. Nevedela som či pohľad na neho zvládnem. A to neviem ani teraz. A ani neviem prečo robím človeku ako Aaron takú láskavosť. Čo keď tam bude napísaný plán aby sa odtiaľ dostal? asi by som sa naň mala predsa pozrieť. Aaron sa to nedozvie a vlastne čo mi je po ňom? On môže byť rád že to tomu Radonovi dám, teda podľa toho čo tam bude napísane. Rozotvorila som si ho keď som si sadla na posteľ a očami som to čítala. Nebolo to dlhé ,bolo to krátke. 

Ahoj, Radon, to som ja tvoj milovaný priateľ Aaron. Len som chcel aby si vedel že som naživu a viem že si v žalári u kráľa Hansa. A aj to čo si spáchal, keď si bol ešte kráľ. Pochybujem že ti to povedali tak ti teraz hovorím že vládu prevzal bývalý kráľ Bilanco z Lanadárie. Neviem prečo zrovna jeho. Veď on zradil svoju vlasť a kráľ sa môže stať ten kto má v krvi tvoju krv a to je Po. Áno aj o ňom viem že trón nechcel prevziať. Malo ho prevziať tvoj bratranec. Je mi naozaj ľúto čo sa stalo. Aaron.

Nevypadá to na list ktorý by ho mohol nejako oslobodiť. Odľahlo mi, ale teraz cítim ďalšie výčitky že som si to prečítala. Kedy tie výčitky len skončia? Jaktože som Aarona v jeho blízkosti ešte nikdy nevidela?  Aaron nevypadá byť nebezpečný ako Radon. Rozmýšľam či nieje jeho priateľ ale jeho rodina. Veď aj Aaron má čierne oči ako Radon, lenže je o moc mladší ako Radon. Ale nezdá sa mi. Takisto ako sa mi nezdá ich priateľstvo. Veď som ich spolu nikdy nevidela a  v ten ako som bola v jaskyni som ho uvidela po prvý krát a stavím sa že keby idem za Poom, Arném či za kohoľvek iným, nebudú ani tušiť kto to môže byť.  Schúlila som papier do tvaru kužeľa a mierila som do žalára.  Ariana ešte stále spala na svojej poduške od včerajška. Nejako sa jej von nechce ako vidím, ale budiť ju nebudem. Nezobudila by som ju, nepočula ani včerajšie hádky.  Len som skontrolovala či vôbec žije, lebo vypadá ako keby bola mŕtva. Našťastie dýcha a ja som konečne prekročila prah chodby. Od včerajška som bola len v izbe a ja som len dúfala že po ceste nestretnem otca, Poa či Arného. Ešte stále rozdychávam ten hnev. Žalár sa nachádza v pivnici, čo najhlbšie ako sa len dá. Tam je minimálna šanca utiecť a vlastne nemožné. Je to prísne strážené a otec na začaroval aj kúzlo.  Arného, Poa ani otca som našťastie nestretla, a pri žalári som len prikývla. Stráž to pochopila a otvorili ťažké dvere. Pred sebou sa mi rozprestierala dlhá, vlhká a až mrazivá chodba. Na bokoch stien boli uložené mreže a za nimi zlodeji alebo vrahovia.  Na konci dlhej chladnej chodby sa nachádzajú mreže za ktorými unudene sedí Radon. Hral sa s prstami a nad niečim premýšľal. Keby som mu len videla to mysle. Nad čím rozmýšľa? Nad tým čo spáchal alebo ako újsť? To ticho okolo neho sa mi nepáči. Ako som aj dúfala, vlasy mu zošediveli až zbeleli, na očiach a čele sa objavili drobné vrásky ale jeho výraz zostal aj teraz. Posteľ mal na zemi. Bola tam len špinavá plachta na spanie aj s malou poduškou špinavou a vedro na potrebu. Jeho stuhnutú tvár som videla aj vtedy keď som mu poranila jeho nohy. Aj teraz vidím jeho jazvy na nohách. Museli mu to zašiť ale poriadne lebo som mu spôsobila naozaj hlbokú a veľkú ranu na oboch nohách. Aj keď vedel že som tu sa na mňa ani nepozrel. Načo aj? Aby som videla jeho zrujnovanú tvár? Aby som sa tešila z jeho porážky? Nemám za potreby sa mu vysmievať, lebo veľmi dobre viem aké je to stratiť niekoho. A to on stratil svoju dcéru rukou môjho otca aj keď čiastočne za to nemohol. ,,Čo ťa priviedlo až sem?" V ruke som ešte stále zovierala papier pre neho. Radona teraz nevidím ako nebezpečného tyrana ktorý ubližoval deťom znásilňoval ženy a bičoval niekoho bez dôvodu. Teraz vidím len zničenú neškodnú trosku. Ako keby bol zatemnený tou obrovskou zlosťou a nedokáže sa z toho vyslobodiť.  ,,Mám tu pre teba list," snažila som sa skryť tú moju neistotu. Ešte stále som váhala či mu to mám dať. Ale asi by ho mal mať, asi by mal vedieť že je nažive Aaron. Ani neviem čo mu také hrozilo keď si Radon myslel že je mŕtvy. Radon sa po prvý krát pozrel a to bez známky nejakej emócie. Len si ma premeriaval, čo mi nebolo príliš príjemne. ,,Dosť si opeknela a vyrástla, zdáš sa byť aj šťastnejšia, ale niečo ťa veľmi trápi ale neviem čo," ako to myslel? Prečo mi takto rozdáva komplimenty a ako vie že sa trápim?  nechápem o čo mu ide. Možno sa len zmenil počas pobytu tu.  Veď tu trčí pomaly tri roky. Tri roky ubehli od smrti Lani a Hannah. Pamätám si na ten deň ako sme sa s Poom, s Arném, Dáliou a ostatnými spoznali. Ako keby to bolo včera.  Aj na Ubera si pamätám.  Radon si všimol ako sa mračím a nad tým sa len šibalsky zasmial. Potichu.  ,,Čo je na tom liste napísané?" Opýtal sa ma keď sa opäť hral s prstami a na tvári sa mu zračila jeho šibalský úsmev. ,,Neviem," ale viem, som si povedala v duchu ale nahlas som to radšej nevyslovila. Nepáčilo by sa mu to. ,,Hazel, Hazel, nauč sa klamať," v mysli som si zahrešila. Ako som na to dala poznať? Radon nieje až taký hlúpy ako som si vždy myslela. ,,Je to od Aarona," všimla som si veľmi dobre ako bol Radon z toho prekvapený ale nechcel to dať najavo. Prečo asi? Keby som tak vedela dôvod prečo mu to presne napísal. Čo mali medzi sebou? ,,Dáš mi ho?" Podráždeným hlasom ma požiadal a aj neisto som mu ho dala aj keď mi prekážali mreže. Ani sa na mňa nepozrel a sadol si naspäť. Vo vzduchu sa víril prach, až mi to bolo nepríjemne a dostávalo sa mi to do nosa. Ešte chvíľu a hrozí mi že si kýchnem. Okrem toho tu bola mierna zima a ja som si zo sebou nezobrala plášť ktorý si berem vsnaď všade. Radonovi som už viac nevenovala pozornosť a rýchlo som odtiaľ odišla. Keď má niekto obdarenie cítiť u iného pocity a ste tu v žalári plno vrahov a zlodejov, necítite sa tu najlepšie. Cítite tu úzkosť, sklamanie, veľký hnev, niekedy aj všetko spolu, ale aj pomstu. A vtedy sa ich začnete báť. Aj keď sú v bezpečí za mrežami.