Hazel: Blúdenie

nebezpečný nápad

Zložila som zo seba všetky šaty, čo som mala na seba. Veľmi sa mi uľavilo keď som zo seba strhla aj hnusný korzet a ja som sa mohla slobodne nadýchnuť.  Blbé šaty. Prečo ich ja musím používať? nebolo ľahšie nosiť len nohavice a tričko? Určite je to pohodlnejšie.  Zo šatníka som si vybrala moje obtiahnuté nohavice z elastánu, kožené tričko, a čižmy. Obliekla som si ich a ľahla si spokojná na posteľ. Nevadí že je už dosť neskoro a ja by som už mala byť dávno v posteli, ako sa na správnu  princeznú patrí, ale unavená ešte nie som aj keď to bol dlhý deň. Za ten čas za mnou nikto neprišiel ma nejako upokojiť a povedať že tam už nepôjdu, čo som aj dúfala.  Nevadilo mi to. Môžem tu v pokoji ležať a rozmýšľať nad všetkým zvláštnym čo sa mi udialo posledné dni. Papyrus od Aarona pre Radona tam samotné ležal na zásuvke. Ani som sa ho nedotkla, ale jak sa na ňu pozerám, ako keby ma volala aby som si ho prečítala. Nie. Nemôžem si ho prečítať.  Svoje zvedavé myšlienky v hlave som otočila až ku oknu. Pozerala som sa na nádherné hviezdy vznášajúce sa na čírej oblohe. Možno medzi ne na nás pozerá aj Laňa, aj Hannah.  Boli by na mňa pyšný? Hnevá sa na mňa Hannah že som ju nechala zabiť? Mohla som tomu zabrániť, ale bolo neskoro. Laňa sa obetovala pre Poa. Nevedela som že sa až tak milujú.Mohla som aj tomu zabrániť? Asi nie. Alebo predsa áno? Keby som bola len rýchlejšia. Veľa krát nad Laňou rozmýšľam. Rozmýšľam ako jej tam môže byť. Či jej je tam dobre a či sa o ňu dobre starajú. Či je šťastná. Možno nás chráni ako anjel. Nádherný anjel v nádherných bielych šatách, so snehovo bielymi krídlami. Snívam o tom aby som ju aspoň jeden krát stretla a prepáčil sa jej, ale to sa nestane. Ona je už mŕtva a všetci veľmi dobre vedia že zo záhrobia, kde sa väznia duše sa už nik nevráti. Záhrobie strážia takzvaný záhrobníci. Ale nepredstavujme si to ako žeravé peklo, kde sa trpí. Sú tam dva oddiely. Jeden pre dobré duše a ten pre zlé duše.  Pre zlých to majú aj pomenovanie a to Agron a pre dobrých Goodi. V Agrónii sú veľmi zý démonovia a v Goodoch zase nádherný anjeli. Ako o nich vieme? Práve z ich ríše nám poslali list ktorý žiaril a napísali nám o tom. Bola to motivácia aby tu nevládlo samé zlo ale už len dobro. Lenže nejak im to nevychádza, a zlo tu naďalej prevláda. Veľmi dobre som si všimla ako Radon stárne rýchlejšie ako by mal. Možno ho agróny, chcú vo svojom záhrobí. Vedia aké činy on porobil a možno ho chcú potrestať. Všimla som si aj ako jeho schopnosti pomaly slabnú. Vždy sa pokúšal našich strážcov pomocou jeho schopnosti nejako hovoriť do hlavy aby ho odtiaľ dostali preč, lenže zabudol na to že môj otec nieje hlúpi. Do jeho mreží začaroval nejaký štít ktorý bráni jeho schopnostiam na iných ľudí. Neviem podľa čoho oni zistili  že jeho obdarenie slabne, a nezaujíma ma to. Jedine čo neslabne je obdarenie nenávisti a neúctivosti. To ako vidím mu zostane navždy. Z mojich pochmúrnich myšlienok ma vyrušilo klopanie dverí. Ja som predsa vedela že raz sem niekto príde. Môj hnev  voči nim trošku ustúpil ale stále by som sa s nimi nebavila ako keby bolo všetko v pohode.  Podišla som moju obrovskú posteľ a otvorila ťažké drevené dvere. V nich stála vyššia postava Poa, opretý o zárubňu. Vypadal byť z niečoho nadšený.  Tie isričky šťastia mu až skákali z tváre. ,,Ahoj," a bez toho aby som mu stihla odzdraviť, preliezol cezo mňa a ocitol sa v mojej veľkej komnate.  Z čoho je tak nadšený? Z čoho by aj mal?  Vydesené a trošku vystrašene z jeho správania som zatvorila dvere a sústredila sa už len na jeho vysvetlenie. ,,Po? Čo sa stalo? Prečo si sem takto strelil bez nejakého pozvania?"  Prekrížila som si prísne ruky na prsiach a pohľadom som ho nútila povedať pravdu.  Ale ten vypadal na to že by mi nijako neklamal. Tie klamstvá ma už unavujú. ,,Hazel, tak som čítal jednu zaujímavú knihu a bolo tam napísane ako presvedčiť záhrobníkov aby mi vrátili moju Laňu," Po bol možno z toho nadšený a robil si z toho veľké nádeje, ale ja som od toho nečakala vôbec nič. Záhrobníkov sa nedá len tak presvedčiť. Ešte nikto to nedokázal. Bolo veľa prípadov, ktorým zomreli ich blízky a chceli ich nejako presvedčiť a nikto sa nevrátil naspäť. Okrem toho záhrobníci sú veľmi klamlivý a aj keď povedia že vám ju vrátia, si aj vás nechajú. Sú to obyčajné svine, s ktorými sa neradno zahrávať.  ,,Po, veľmi dobre vieš že je to nemožné, ich sa n....."