Good girls love bad boys

20.

Keď som ráno po zobudení zistil, že vedľa mňa leží nejaké dievča, skoro som sa posral. Hneď na to som si však spomenul a dal som si veci do kopy. Bola otočená chrbtom a ešte spala. Chcel som sa pozrieť, koľko je hodín ale netuším kde mám mobil. Tak som ďalej len ležal a rozmýšľal som, čo jej poviem keď sa zobudí. Chvíľu som si myslel, že nežije, pretože sa ani nepohla. Až po pol hodine, sa otočila na chrbát a zastonala. Keď sa začala naťahovať, dostal som strach. Bál som sa jej reakcie, keď otvorí oči. Posadil som sa a čakal som, kým sa Ruženka zobudí. 

Otočila sa rovno na mňa a pomaly otvorila oči. Keď ma zbadala, vytreštila oči a vyskočila z postele.

,,Môžeš mi vysvetliť čo tu robím?" kričala.

,,Počkaj, nekrič prosím. Sadni si, vysvetlím ti to všetko. Nebolí ťa hlava?" snažil som sa ju aspoň trochu upokojiť.

,,Áno bolí! Hneď mi povedz prečo som tu!" sadla si na posteľ.

,,Prestaň kričať a poviem ti to," nechcem, aby ju počuli naši. 

,,Fajn," povedala pokojne a zalomila rukami. 

,,Ďakujem. Boli sme vonku a pili sme, no a ty si to prehnala. Tak som ťa valil dole kopcom na ramene, pretože si nevnímala. Nemohol som ťa takú doniesť domov, tak som ťa zobral sem,"

,,A moji rodičia?"

,,Do riti, zabudol som im napísať," mrzelo ma to, úplne som na to zabudol.

,,Zabijú ma! Mala som prísť domov a nie vrátiť sa až ráno!" znova sa rozkričala. 

,,Zavolaj im, že si spala u kamarátky, pochopia to," podal som jej mobil.

,,Pán záchranca je aj múdry," povedala drzo.

,,Vieš čo? Ja som ťa mohol zaniesť domov takú opitú, alebo som ťa mohol nechať vonku. Ale zobral som ťa ku nám, aj keď som z toho mohol mať prúser!" začal som kričať aj ja.

,,Prepáč. Ďakujem, že si ma v tom nenechal," sklonila hlavu.

,,Záleží mi na tebe, veď vieš," povedal som už kľudnejšie. 

,,Viem viem. Ale nespali sme spolu, však?" 

,,Samozrejme že nie," dosť ma prekvapila jej otázka. Teraz som sa len modlil, aby sem neprišla mama. Zavolala rodičom a povedala im, že príde zachviľu a že spala u kamarátky. Vyzeralo to tak, že sa nehnevajú. Odľahlo mi. 

,,Bolí ťa tá hlava moc?" opýtal som sa, aby som prelomil trápne ticho.

,,Dosť," ľahla si. 

,,Donesiem raňajky a tabletku," ponúkol som sa a zbehol som dole. 

Keď som sa vrátil, bola prezlečená a upravená. Zjedli sme raňajky a hrozne sme sa spolu smiali.

,,Také pekné ráno som ešte nezažil," vtipkoval som.

,,Ani ja," usmiala sa. Postavila sa a narovnala si chrbát. ,,Myslím, že už by som mala ísť."

,,Jasné, prepašujem ťa dole," zišiel som dole, a hľadal som našich. Boli v obývačke, takže sa dalo dostať ju von. Zbehli sme dole schodmi a rýchlo sa obúvali.

,,Ty ideš kam?" zašepkala.

,,Odprevadiť ťa," povedal som. Neodpovedala mi, len sa usmiala. Započul som kroky. Otvoril som dvere a prestrčil som ju von. Prišiel tato. 

,,Kde ideš?" opýtal sa.

,,Hmmm, prejsť sa idem," odpovedal som neisto.

Zagánil na mňa, mykol ramenom a vrátil sa naspäť. 

Vyšiel som von a Chloe tam čakala. Keď ma zbadala začala sa smiať. 

,,Prepáč," zasmial som sa.

,,V poriadku," stále sa smiala. Má naozaj kúzelný úsmev.

Po ceste sme sa rozprávali, hlavne o včerajšku.

,,Skoro si mi dala pusu," poznamenal som.

,,Čo?" vyvalila na mňa oči.

,,No, teda, skoro,"  

,,Prestaň klamať Alex Collins!" pohrozila mi prstom.

,,Fajn, ale ležala si na mne. Ešte si aj zaspala," to už pravda bola. Buchla ma do ramena. 

,,Už by si asi mal odísť, nechcem aby ťa videli naši," pozrela sa na mňa psími očami.

,,Jasné," objal som ju. Bolo to asi naše najdlhšie a najkrajšie objatie. Usmiala sa a odkráčala. Ešte sa naposledy otočila a zamávala mi. A ja som sa bál, že ju zase dlho neuvidím, ako minule.