5. /24.3/

2K 178 0
                                    

,,Nieje to Chloe? Heeeej!" začala kričať Oli. Tom sa začal usmievať, pretože ju poznal. Ja nie. Netušil som kto je Chloe. Ako vyzerá. Nevedel som aké nosí účesy. Aké ma oči. Nevedel som nič o jej štýle. Dúfal som že má rada alkohol, chlapcov a veľké výstrihy. Čakali sme na lavičke kým ku nám prikráča. Pozrel som do mobilu, nevnímal som jej príchod. Prišla a pozdravila. ,,Ahoj Oli. Čau Tom," Dvihol som zrak od mobilu, aby som ju videl. Poznáš to, keď ju stretneš a ona je presne taká, aká má byť? ak to bola Chloe.

Uprene som na ňu pozeral. Nemohol som od nej odtrhnúť oči. Bola krásna. Od tej chvíle som mal jasno. Tú musím mať! Mala čierne legíny, hnedý sveter a modrú riflovú bundu. Vysoké hnedé čižmy. Dlhé hnedé vlasy mala rozpustené a viali jej vo vetre. Hnedými očami si ma prezerala. Usmievala sa, ale nie na mňa. Usmievala sa, lebo bola šťastná. 

Začal som sa na ňu škeriť a hádzať tajuplné pohľady. No ona zakaždým odvrátila zrak. Postavil som sa z lavičky a podal jej ruku. ,,Ja som Alex Collins, teší ma," 

,,Chloe Bell." sucho mi odpovedala. Pobozkal som jej ruku, ako gentleman. Pregúlila očami a usmiala sa na Oli.

,,Kde si bola?" spýtala sa jej Oli. 

,,Išla som sa prejsť. Musela som ísť von. Naši sa zase hádajú," odpovedala jej. Ona aj krásne rozprávala. Tak precízne. Jednoducho, bola dokonalá. Túžil som o nej vedeť všetko. 

Rozprávali sme sa. Ale ona sa so mnou moc zhovárať nechcela. Pýtal som sa jej na školu a na jej záujmy, ale odpovedala mi krátko a čo najrýchlejšie. Hnevalo ma to. Neokúzlil som ju. Prečo?

,,Idem už domov. Nechcem aby nahúkali aj na mňa," zodvihla sa Chloe. Vystrelo ma hneď ako to povedala. ,,Odprevadím ťa." 

Tom sa začal smiať hneď, ako som to povedal. Zagánil som na neho. 

,,Fajn. Tak ahojte," pokrčila ramenami. 

,,Vrátim sa," povedal som Oli a Tomovi, aby mi neušli. Dobehol som za ňou, skoro mi ušla. Kráčali sme bez slova. Hlavné bolo, že som bol v jej prítomnosti. 

,,Chcem ťa spoznať viac." prelomil som ticho. Zastavila sa a pozrela na mňa. Mala takzvaný "nejebetitaktrochu?" pohľad. Usmial som na ňu. Silno sa nadýchlo a vydýchla. A pokračovala bez nejakej inej reakcie. Potom už nepadlo ani slovo. Rozmýšľal som čo jej mám povedať. Mal som toho veľa na srdci, čo by som jej mohol povedať. Povedal by som jej že je krásna, že je dokonalá, že ju asi milujem. Ale nič. Držal som hubu. V jej prítomnosti som bol nervózny ako nikdy. Zrazu prerušila moje zmýšľanie. 

,,Tak tu bývam. Ďakujem že si ma odprevadil," 

,,Hmm, nemáš vôbec začo. Veľmi rád. Dúfam, že nie posledný krát," zakoktal som. 

,,Tak ahoj," vošla dnu a zabuchla dvere. Bolo 17:08 a ja som stál na ulici. Stál som pred cudzím domom. Ale dúfal som, že tu nie som posledný krát. Bol som z nej namäkko. To sa stať nikdy nemalo. 

,,Ideme piť!" zareval Tom keď som sa vrátil za nimi. Tak sme išli piť. Tom zaviezol auto domov, aby mohol aj on. Počkali sme ho. Čakali sme ho pred barom.

 ,,Alex. Chloe je dobré dievča. Je slušná, ma naplánovaný život. Nikdy nič neporušila. A hlavne, nieje to žiadna štetka. Niesom si istá, či je pre teba vhodná," začala Olivia ale zastavil som ju. 

,,Nie, toto je niečo iné. Jej by som nebol schopný ublížiť ver mi," uisťoval som ju.

,,Chcem ti veriť Alex, ale už ťa poznám," 

Konečne prišiel Tom celý udýchaný. ,,Čo budeme dnes piť?"   

,,Vodku!" rozhodol som. Síce sme a opili, ale asi málo, pretože som na ňu musel stále myslieť.









Good girls love bad boysOù les histoires vivent. Découvrez maintenant