Good girls love bad boys

8.

Ráno mi zazvonil budík. To znamenalo len jedno. Pondelok. Nenávidím pondelky. Vstal som asi po 10 minutách. Naozaj sa mi nechcelo.  A preto som, ako každé ráno, nestíhal. Musel som zase bežať cez mesto do školy. Nemal som to príliš ďaleko ale aj tak to bola makačka. 

Dobehol som presne na prvé zvonenie. To bol asi môj rekord. Pomaličky som dokráčal do triedy a sadol si vedľa Toma. Pozdravili sme sa. Prišla do triedy učiteľka a ja som sa ešte stále snažil chytiť dych. Pozrel som na Toma čo má na lavici, pretože som netušil, či teraz nasleduje nudná hodina literatúry, alebo si môžem pospať na angličtine. Bohužiaľ, mal tam učebnicu z matiky. Takže prichádza trýznivá hodina matematiky. Povzdychol som si. Tá stará ropucha, ako sme ju volali, sa nám snažila vysvetliť, ako fungujú mocniny a odmocniny. Z celej triedy ju počúvali asi dvaja, možno traja. Ale ona stále mlela. Tom si písal úlohu, tak sme sa nerozprávali. Nevnímal som nič okolo mňa pretože som dokázal myslieť len na jedno. Na Chloe. Videl som ju všade, naozaj, mal som jej plnú hlavu. Rozmýšľal som, aké to bude, keď budeme spolu. Akoby to bola hotová vec. Vtedy konečne zazvonilo. Trhlo somnou pretože ten zvonček úplne prerušil moje myšlienky. Obzrel som sa a zrazu mi niečo došlo.

 Rýchlo som sa otočil na Toma. ,,Kde je Oli?" spýtal som sa. 

Tom sa tiež poobzeral okolo seba. ,,Brácho, ja neviem." Zostali sme vydesení. Prečo nepovedala že nepríde? Nechápali sme. Volali sme jej, písali sme jej. Žiadna odozva z jej strany neprišla. Teraz sme sa naozaj začínali báť. Hľadali sme ju po škole, dokonca sme vtrhli aj na dievčenské záchody. Nikde nebola. Rozhodli sme sa odísť zo školy a ísť ju hľadať. Vybehli sme von a čo najrýchlejšie sme utekali za školu, aby nás nikto nevidel. Dúfam, že ani nevidel. 

,,Poďme sa pozrieť ku nim," navrhol Tom. Prikývol som. Tak sme sa prešli až po ich dom. Nikto nám neotváral. Museli sme to vyriešiť ináč. Pozrel som sa na balkón a usmial sa na Toma. Pochopil. Postavil sa pod balkón a rukami naznačil, že ma vyhodí hore. Nebolo to prvý krát, čo sme sa niekde museli dostať takýmto spôsobom. Vyliezol som mu na ruky a vyšvihol ma hore. Zachytil som sa rukami o spodok balkóna. Nohy mi potlačil hore, aby som preliezol cez zábradlie. Podarilo sa. Dopadol som na chrbát, na tvrdú kamennú podlahu na balkóne. Skúsil som dvere, ktoré viedli do jej izby. Zamknuté. Pozrel som sa dnu cez veľké okno. Izba bola ako po výbuchu, ale bola prázdna. Oli som tam nevidel. Nebol u nej zvyk, že ide niekam z domu, keď nemá upratanú izbu. Asi sa ponáhľala. 

,,Toto je normálne Mission Impossible," smial sa Tom z dola.

 ,,Tom, ona tu nieje. Ale nechala tu riadny neporiadok," zakričal som mu. Rýchlo som sa postavil na zábradlie a zoskočil som dole. Nič sa mi nestalo, pretože toto som mal už nacvičené. A navyše, nebola to až taká veľká výška. 

,,Čo teraz?" potichu som sa spýtal. Tom si povzdychol a pretrel si rukou tvár.

 ,,Ja neviem. Musíme sa pozrieť všade, kde chodíme spolu. Inú nádej už nevidím." 

,,Veď áno. Ale ona môže byť hocikde. Musíme hľadať. Hrozne sa o ňu bojím Tom," oponoval som mu. ,,Aj ja Alex, aj ja." Poslal som jej ešte asi 3 správy, nech sa ozve, pretože sa o ňu bojíme a že ju hľadáme. Ale ona nič.

Prešli tri hodiny. Blúdili sme mestom. Chodili sme od ničoho k ničomu. Boli sme všade kde nás len napadlo. Už nás nebavilo ani chodiť. Tak sme sa len náhodne prevážali autobusom zo zástavky po zástavku. Dúfal som, že ju niekde uvidíme. Ale nič. Ako keby sa prepadla pod zem. 

Sadli sme si na jednu zo zástavok. ,,Ja som úplne na nervy Tom," priznal som sa.

,,Aj ja, nechápem, kde je. A prečo je tam, kde je. Jednoducho, musíme ju nájsť," priznal sa aj on.

 ,,Ale čo ak nechce aby sme ju našli?"

,,Tak to už je horšie. Ale neboj, viem, že sa niekde skôr či neskôr ukáže. Veď vieš, že toto robí často. Zmizne a nedá o sebe vedieť," upokojoval ma Tom. 

,,Áno, to je síce pravda. Ale ešte nikdy neprišla do školy a nepovedala nám o tom. A vždy sme ju niekde našli. A teraz ju hľadáme asi štyri hodiny po celom meste a ešte sme ju nenašli," kričal som na Toma. Mal som strach o Oli, bol som nahnevaný a chýbala mi Chloe. Tak som kričal. ,,Prepáč," omluvil som sa mu, pretože ma to mrzelo. Nechcel som na neho kričať. 

,,To je v poriadku Alex. Nájdeme ju sľubujem."