Good girls love bad boys

16.

,,Prečo sa vlastne prechádzaš v noci? A ešte k tomu sama?" začal som konverzáciu ktorú ticho dopĺňali naše kroky. 

,,Chcela som sa prejsť, ale nebolo s kým, stále som sama. Teraz je tma, aspoň nikto neuvidí, že sama som," usmiala sa.

,,To dáva zmysel."

,,A ty? Prečo si tu?"

,,Boli sme vonku s Oliviou a Tomom."

,,Aha." odmlčala sa na malú chvíľu ,,Nezdá sa ti to tu všetko tak hlúpe?"

,,Čo máš na mysli?" nerozumel som čo chce.

,,No proste, ľudia okolo nás."

Rozmýšľal som čo odpoviem, ale prúd myšlienok prerušil krik.

,,Aleeex!"

Zase Sarah. Utekala rovno po mne a skočila mi na chrbát.

,,Sarah prosím ťa prestaň," povedal som pokojne. Chloe sa len nechápavo prizerala.

,,Nie, milujem ťa," kričala hlasnejšie a hlasnejšie.

,,Si opitá. Viac ako ja," skonštatoval som.

,,Zoberme ju domov, viem kde býva," povedala Chloe.

,,Ako to vieš?" opýtal som sa.

,,O tom potom."

Prehodil som si ju cez rameno a nasledoval Chloe.

Po 10 minútach cesty plnej jej kopania a kričania sme konečne prišli ku nim. Chloe si ju vzala, chytila ju starostlivo okolo pása a zazvonila.

,,Dobrý deň, znova, no, trošku to prehnala," povedala potichu Chloe.

,,Bola s vami?" opýtala sa teta, asi jej mama, ktorá otvorila.

,,Nie, teraz sme ju našli, a moc to nezvláda."

,,Ďakujem Chloe."

,,Nieje začo pani Findersová."
Vzala si ju a pomaly preniesla cez dvere dnu.

,,Dovidenia," otočila sa a kráčala za mnou.

Findersová? Ani som nevedel aké má moja osemnásta bývalá priezvisko.

,,Tak už mi prezradíš, odkiaľ to vieš?" vyzvedal som.

,,Tvoje bývalé frajerky sú,no, trošku mimo."

,,Ja viem, nezahováraj." 

,,Bola som v ich partii," pri slove partii naznačila prstami úvodzovky. ,,Potom sa ukázalo, akí kamaráti to sú, vtedy som sa odcudzila od nich a zároveň od všetkých ostatných.

,,Prečo? Čo sa stalo?"

,,Vieš, neboli dobrí kamaráti. A nebolo mi s nimi až tak dobre, aby som ich nemohla stratiť. Tak som odišla."

,,To ma mrzí," stíchol som.

,,Mňa vôbec. Teraz mi je fajn, povedzme že ešte lepšie."

,,Tak to je hlavné."

,,A ty? Ako vnímaš spoločnosť?"

.,Do mojej spoločnosti zaraďujem Oli a Toma. Rád by som aj teba zaradil medzi nich."

,,Rada."

Zasmial som sa.Tiež sa zasmiala.

,,Asi už pôjdem domov. Ani sa to nezdá, ako dlho sme spolu."

,,S dobrými ľuďmi čas uteká vždy rýchlo." 

Po ceste sme preberali ešte rôzne témy, na ktoré sme sa vedeli rozprávať aj tri hodiny. Prišli sme po jej dom a zostalo ticho. Nie to trápne, skôr nekonečné.

,,Rada si tento rozhovor zopakujem," konečne pretrhla ticho ona.

,,Budem veľmi rád."

,,Tak ahoj," pozdravila, ale nepohla sa.

,,Ahoj," odzdravil som.

Stáli sme tam a čakali, aj keď neviem presne načo. Chcel som ju objať, ale bál som sa odmietnutia.Otočila sa a pomaly kráčala až ku dverám. Pri dverách sa otočila, usmiala sa a zamávala mi. 

A ja som bol celý v piči. Po ceste domov, keď som si všetko zrátal a rozmýšľal som, som zistil, že ešte mám šancu. Nesmiem ju premrhať.Tie posledné dni, kedy som sa snažil nemyslieť na ňu a vyhýbať sa jej boli zbytočné. Už som sa nemohol dočkať, kedy ju znova uvidím.