,,Môžeš prosím prísť? Potrebujem tvoje rameno." prišla mi správa od Olivii. Zľakol som sa. Vedel som že plače. Už som ju poznal. Rýchlo som zbehol dole, v rýchlosti som sa obul a utekal som do auta. Behom 3 minút som jej zvonil na dvere. Dlho nikto neotváral. Začínal som sa báť. Zrazu sa pomaličky pootvorili dvere. Stála v nich Oli. Mala na sebe tatove dlhé tričko a vysoké ponožky. Vlasy mala strapaté a oči červené. Na lícach sa jej leskli mokré čiary od sĺz. ,,Poď." pozvala ma dnu. Sadli sme si na gauč. Pozrela na mňa a silno sa nadýchla. Objala ma. A plakala. Stále. Nevedel som prečo. Ale bol som ticho, len som jej hladil chrbát. Potom sa konečne utíšila.
,,Už mi konečne povieš čo sa stalo?" prosil som ju.
,,No, proste som už voľná," vyvalila na mňa. Nemo som na ňu hľadel. ,,Proste prišiel a povedal mi ako ma miluje. Potom odišiel. Išla som do mesta za Chloe a on tam bol s nejakou babou a..." stíchla. Objal som ju.
,,Bože to je kokot. Keby len vedel o čo prišiel," utešoval som ju.
,,Vedel že ich vidím. Pozrel sa mi do očí pričom ju držal za zadok. Chcela som tam nabehnúť a kričať na neho. Ale ja som tam len nemo stála. Nedokázala som zo seba dostať ani slovo. Ako zbabelec som sa zmohla len na útek." Plakala silnejšie a silnejšie a snažila sa niečo mi povedať. ,,Ale, ja ho ľúbim hrozne moc. Prečo? Alex prečo? Čo som urobila? Snažila som sa byť tá naj. Všetko som mu odpúšťala, vo všetkom vyhovela. A on ma podvedie s nejakou inou?" Mal som chuť rozbiť tomu chalanovi hubu. Ľahli sme si a počúvali depresívne piesne. Už neplakala tak veľmi. Teraz plakala ako dážď. Chvíľu veľmi, potom zase máličko, alebo nadávala a bola ako búrka.
,,Boli sme spolu 6 mesiacov a ja verím že aspoň chvíľu ma ľúbil tak ako ja jeho. Ale je to čudný pocit. Tie tak časté a samozrejmé veci už nikdy nezažijem. Už nikdy ma nepríde objať zo zadu. Už nikdy sa mu nebudem hrať s vlasmi. Už nikdy mu nebudem hľadieť do očí. Už nikdy mu nedám bozk na líce. Už nikdy sa naše telá nestretnú. Už nikdy. Naše posledné bozky, objatia, rozhovory, všetko. Keby som vedela že budú posledné, nebrala by som ich ako samozrejmosť,"
,,Ale kto vedel,že budú posledné." povedal som potichu. Ležali sme na posteli. Zaspala. Potichučky som sa vyplížil von. Poslal som jej smsku že zaspala a keď vstane, nech mi zavolá.
Po 2 hodinách mi zavolala. Ešte sme sa porozprávali,ale už bola v pohode. Teda aspoň tak v pohode ako môže byť niekto, kto pochoval 6 mesačný vzťah.
VOUS LISEZ
Good girls love bad boys
Roman d'amour,,Ja som bola vždy tá Chloe. Tá nezaujímavá, tá nudná, tá ktorú nikto vlastne nepoznal. Tá poslušná, tá bojazlivá a tá ktorá nikdy nevynikala." Povzdychla si a ja som trpezlivo čakal na pokračovanie. ,,A ty si bol vždy ten Alex. Ten úžasný, ten žiad...
