Good girls love bad boys

21.

Po tom ako som prišiel domov a hodinu ležal na posteli som zistil, že keď som bez nej, neviem čo robiť. Je to zvláštne, ale keby som mohol, som s ňou celý deň. Na šťastie ma mama zavolala na obed. Bohužiaľ, obed mi znepríjemnili mamine otázky.

,,Kde si bol včera tak dlho?" začala nekonečný dialóg.

,,Dlho? Už som prišiel aj neskôr,"

,,Nezahováraj,"

,,Bol som s kamarátmi, na altánku,"

,,Pili ste?" opýtala sa ma priamo. Vie že pijem, ale tiež vie, že nie veľmi a nerobím nič zlé. Za jej prístup ju mám hrozne rád. 

,,Trochu" priznal som. Všimol som si ako si tato povzdychol. 

,,A kto všetko ste boli?"

,,Veď ja, Tom, Olivia a Chloe, moja nová kamarátka," vôbec sa mi nepáčili jej otázky. Toto nikdy nerobí, určite jej o niečo ide. Ale netuším o čo, no bojím sa to zistiť.

,,Chloe je tvoja kamarátka?" 

,,Áno, teda, zatiaľ," snažil som sa zmeniť tému.

,,A páčilo sa jej u nás?" zagánila na mňa. Keď to povedala, pichlo ma od strachu v srdci. Z toho sa už nevyhovorím. Sklonil som hlavu.

,,Ja to môžem vysvetliť," povedal som a pozrel na ňu. Nech som drsný akokoľvek, nechcem aby sa na mňa mama hnevala. 

,,Nie že môžeš, ty musíš," pomaly zvyšovala hlas. 

,,Fajn, no, pili sme, nie veľmi," zastavil som sa. Chystal som sa povedať celý príbeh o tom, ako sme Chloe skoro zabili alkoholom, ktorý ale sama neskôr chcela. Ako som si to v hlave tak premietal, asi nebude dobrý nápad povedať im to takto.

,,No pokračuj," zapojil sa do rozhovoru tato.

,,A ako sme išli z toho altánku, na každom z nás bolo vidno, že nie sme úplne triezvy. Chloe sa potkla o kameň a spadla do blata. Kedže sme všetci boli úplne pri zmysloch, chceli sme ísť každý domov, ale jej prišla správa od rodičov, že sú na návšteve a že má prísť za nimi. Lenže ona sa bála, prísť mierne opitá a špinavá na návštevu, tak sme sa dohodli, že môže prespať u nás. Tak napísala rodičom, že spí u Oli," vydýchol som si a v duchu som tlieskal sám sebe, aký parádny príbeh som vymyslel. 

,,A prečo si nám to nepovedal?" opýtala sa mama. Už nevyzerala taká nahnevaná.

,,Ja neviem, bál som sa. Neviem, v tom zhone som bol rád, keď sme zaspali,"

,,Ale nespali ste spolu?" dnes už druhý krát, čo sa ma to niekto pýtal.

,,Nie nespali, to by som si nedovolil," 

,,A máš ju rád? A ona teba?" zmenila tému mama. Konečne.

,,Ja ju veľmi, a myslím, teda dúfam, že aj ona mňa," zasmial som sa.

Mama vstala, odložila obed a objala ma. Poďakoval som za obed a utekal hore. Zostalo mi nejako zle, tak som si ľahol. Ani neviem ako, a zaspal som.