Good girls love bad boys

14.

Tak som sa tešil, že sa nám, teda Oli podarilo otvoriť ten "trezor". Zaťal som zuby keď pomaličky otvárala malé dvierka. Plní očakávania sme tam stáli a čakali čo sa tam ukrýva. Prudko ho otvorila. 

,,No to si robíš piču!" skríkol Tom. Začal som sa smiať. Bol prázdny. Naozaj, vo vnútri nič nebolo. Okrem vzduchu a vrstvi prachu tam nebolo nič. 

,,A ja som sa tešila," povedala s povzdychom Oli. 

,,Nebolo to tu také vzrušujúce, ale nevadí. Šéfka, parádny výlet," povedal som, aby som ju utešil. 

,,Ha, toto ešte nieje všetko. Zapáľte si,"  povedala.

,,Čo?" ,,Vyber si cigu, zapaľovač a zapáľ si. Aj Tom!"

,,Načo?" absolútne som nechápal o čo jej ide. 

,,Proste to urob!" zajačala na mňa. Poslúchol som ju. Vytiahol som dve cigy, zapaľovač a zapálil som sebe aj jemu. 

,,Spokojnosť?" Ani sa neobťažovala odpovedať mi. Vytiahla niečo, čo som nedokázal identifikovať. Usmiala sa, potom načiahla ruku ku mne a to čo držala v rukách priložila o cigaretu v mojich ústach. 

,,To je dymovnica!" zareval Tom, akoby sa pýtal a zároveň si na to aj odpovedal. Olivia len prikývla, odhodila ju do rohu a bežala dole. 

,,Ona sa zbláznila!" kričal som popri tom, ako som míňal schod za schodom, naraz aj tri, pretože sme skákali ako srnky. Museli sme sa čo najrýchlejšie dostať von. Rýchlo sme preskočili okno, zoskočili z terasy a utekali. Oli bola prvá, tak sme ju nasledovali. Očividne mala všetko až príliš dobre naplánované. Bežali sme po nej až za ihrisko, na ktorom sme mávali myšlienkové pochody. Tam sme zastali aby sme sa vydýchali. 

Olivia ukázala prstom na kopec a skríkla ,,Rýchlo!" a znova sa rozbehla. Samozrejme, utekali sme po nej. Ani neviem ako sme to dokázali, ted ahlavne ja s tou mojou kondičkou, ale vybehli sme hore. 

,,Načo sme išli zrovna na tento kopec?" opýtal som sa. Znova som nechápal o čo jej išlo. Bez slova, znova, iba vyšvihla prst a ukázala niekam pred seba. Postavil som sa za ňu a snažil sa pozrieť jej smerom. Bolo vidno kúsok nášho mesta. Zrovna ten kúsok, kde sa nachádzala Večierka. Okolo celej budovy bol dym. Už som chápal prečo sme tu. 

,,No Oli, prekonala si sa," pochválil ju Tom. 

,,Vieš Tom, už nemáme príliš veľa času. Ani nevieš ako a budeme vonku zo školy. Založíme si rodinu, vymažeme staré fotky. Preto by sme si ešte mali užiť tieto veci. Veci, ktoré si teraz môžeme dovoliť urobiť. A verím, že takýchto nezabudnuteľných večerov bude ešte veľa a budú naozaj nezabudnuteľné," viedla dlhý monológ. Objali sme sa, všetci traja naraz. Vyzeral som síce pre všetkých ako "drsný chlapec", ale takéto objatia som miloval.

,,Navždy," zasmial som sa. 

,,Navždy nie," odmlčala sa Olivia a pokračovala ,,Ale, čo najdlhšie." 

,,Sľubujem," povedal Tom len tak, do vzduchu. Keď som sa pozrel znova na budovu, ktorú sme pred chvíľou preskúmali, už bola čistá. Žiaden dym okolo, našťastie všade bol kľud. Nikto si dymu asi nevšimol. 

,,Koľko je hodín?"

,,20:29," odpovedal som na Tomovu otázku. 

,,Za minútu pól," prehlásil. Usmial som sa. 

,,A teraz šéfka, kam?" 

,,Teraz pôjdeme ešte do baru a potom uvidíme," povedala pokojne. 

,,Pôjdem domov po vlastných?" spýtal sa Tom. 

,,Uvidíme," ukončila debatu Oli.