Môj kôň a ja

Ja

"Nika!" započula som svoje meno. Rýchlo som pribehla k mame. "Prečo si ma volala?" spýtala som sa. "Pomôž Andymu z úlohami." Andy je môj 9 ročný brat. Neochotne som sa pribrala do izby. "S čím potrebuješ pomoc?" "S úlohami" "A konkrétnejšie nevieš?" podpichnem brata a zasmejem sa. " Nesmej sa a vyskúšaj ma z tých nových vybraných slov." "Dobre, dobre, daj mi učebnicu a spusť."

O niečo neskôr sme sa boli naobedovať. V tom mi zazvonil mobil. Bola to Kika. Moja kamoška a trénerka jazdenia. Síce má približne 20 správame s k sebe ako rovnako staré.

Vrátim sa ku stolu a mamina a Andy hneď vyzvedajú kto to bol a čo chcel. Hneď som im vysvetlila, že to bola Kika a len mi chcela povedať, že o 14:00 je jazdenie a 13:58 mi ide autobus. Pozriem sa na hodinky a zhrozím sa. "O desať minút mi ide autobus!" Zhltnem obed a bežím si zbaliť veci. Oblečiem si rajtky, hodí do ruksaku mobil, peňaženku a ostatné veci a beží na zastávku. Mám šťastie, že zastávku máme približne 100 metrov od bytovky.

Keď už sedím v autobuse, mamina mi zavolá a ja jej poviem, že už som na ceste do Revišného. Zložím a chvíľku na to vidím zastávku na ktorej mám vystupovať. Nachystám sa vystúpim. V tom si všimnem Kiku ako beží za mnou.