Môj kôň a ja

1. cval

Keď som došla za ostatnými do jazdiarne, usmievala som sa od ucha k uchu. Síce som sa snažila skryť to, spôsobilo to ešte väčší úsmev. Najprv sme sa rozkrokovali a potom sme začali klusať. Klusali sme asi 5 minút a v tom to prišlo

Cválala som!!!!!!!!!!!!!!!!!

No teda necválala som, ale išla som. (Ale tak to znie lepšie).
No v každom prípade som mala cválať. Kika si ma pripla na lonžku, kázala mi spraviť si kruh, naklusať a prejsť do pracovného klusu. Potom stačilo spraviť už iba jedno - nacválať

Bolo to úžasné, vietor mi trieskal do tváre a ja som dúfala aby sa to nikdy neskončilo, no vtom som povolila stisk nôh a tak ma nadhodilo, že som hneď vedela, že budem mať svalovicu ešte aspoň týždeň. Ale stálo to za to. Ale všetko raz musí skončiť. A to je natom to najhoršie. Len tak som si cválala a zrazu ma zo zasneného úsmevu vyrušil Kikin hlas "Dobre, môžeš zastaviť" Vtedy som mala pocit zrady. Konečne som cválala - cválať som chcela už dávno - a Kika mi nechala len takú chvíľku😯. Ale ja ( veľký gangster) som sa troch drzo spýtala " a prečo som cválala len tak krátko?" Kika sa na mňa porela nechápavím pohľadom a dodala " veď si cválala 15 minút v kuse." Ja na ňu poviem ešte nechápavejšie a vydám divný zvuk ako ehhh? Kika sa začala smiať a ja som sa pridala.

Bohužiaľ som už necválala ale ešte sme poklusali a vykrokovali. Už sme išli preč.