Môj kôň a ja

Malé a milé prekvapenie

...... a rozhodnem sa vôjsť tam. Pootvorím bráničku, tieš zelená a asi po pás, no z dola bol asi iba centimeter. Zatvorím ju za sebou a idem ďalej. Podídem bližšie ku kríku do ktorého to stvorenie vliezlo a vytiahnem rezeň, čo mi mamina dala, aby som nebola hladná a odždibnem z neho kúsok. Vystriem ruku a podídem bližšie. Krík sa začal hýbať a pomaly z neho vykuklo malé mačiatko. Podišlo bližšie a ja som jej dala kúsok rezníka. Mihom sekundy bol fuč. Z ľútosťou sa pozriem naň a pomaličky jej dám celý kúsok. Bolo vidieť, že je podvíživené.

Dopapala a ja som ju vzala na ruky. O chvíľku zavolám mamine a poviem jej " Ahoj mami, dnes príď po mňa ňeskôr máme ešte veľa práce." "Dobre potom zavolaj keď po teba mám prísť." "Ahoooj" "Ahoooj" zložila som. "Yes"pomyslela som si a počítala som si peniaze na autobus. Rozhodla som sa, že s ním pôjdem ku veterinárovy.

Pozrela som si najbližší autobus a šťastie mi muselo riadne priať, lebo som ho stíhala a mala som aj dosť peňazí. Idem rýchlim krokom a akurát prídem ku zastávke a o také 2 - 3 minútky prišiel autobus. Skôr ako som nastúpila, vložila som mačiatko do ruksaku. Nastúpila som , zaplatila a išla som si sadnúť. Sadla som si ďalej od ľudí, lebo keby počuli mraučanie, šli by to povedať vodičovy a mohla by som ísť pešo. Ani som sa nenazdala a boli sme tam. Vybrala som ho a zdvihla na ruky.

Prišla som do ambulancie. Bola prázdna. Prišla sestrička a zavolala ma. Vošla som dnu a všimla som si peknú mladú doktorku. "Dobrý deň. Našla som toto mačiatko na opusteno pozemku. Išla som ku babke a všimla som si ho tam." "Dore daj prezriem ho." Podala som ho tej zverolekárke. Noo má zlomenú pravú prednú labku a je podvýživené. Potrebuje opateru. Mohla by si sa oňho postarať?" "Dobre" odpovedala som no vedela som, že ma rodičia vykričia. Odyšla som aj s ošetreným mačiatkom.

Nastúpila som do autobusu a odviezla som sa na kone. Zavolala som mamine. O 5 minut po mňa prišla mamina. Chvíľu som bola ticho a potom som mamine povedala o mačiatku. Chvíľu sa na mňa hnevala, ale keď som jej ho ukázala, zľutovala sa a dovolila mi sa oň postarať.

Keď sme prišli domov, ocino strašne zúril. Zase som musela všetko vysvetľovať. Keď prišiel brat z furbalového tréningu a videl mačiatko tak sa na mňa pozrel a ja som sa naňho len pozrela a povedala som: "Ani sa nepítaj" a odišla som. Onedlho sa zotmelo. Dali sme si večeru a ačiatku som dala mliečko. Malo iba pár mesiacov tak by nič iné neziedla čo sme mali doma. Išli sme spať. "Dobruuu" ozvalo sa bytom. To bol môj brat. Poznám ho podľa hlasu.