Môj kôň a ja

Zlomenina

Doktorka niečo dopísala na notebooku a otočila sa ku mne. "A čo sa ti stalo?" milo sa ma spýtala. "Nooo vstala som s postele a zrazu sa ozvalo veľké PUK a spadla som na zadok pri čom ma príšerne bolela noha."dopovedala som. "No tak ti zatiaľ požičiam barle a pôjdete na röntgen. Višli sme z tej svetlej miestnosti do tmavej chodby. Chvíľu mi trvalo kým som poriadne videla. Rozpozerala som sa a odyšli sme k výťahu. Prišli sme na suterén a išli sme do miesnosti č. 725.

Vošli sme do miesnosti tiež tmaveja a skoro prázdnej. Uprostred stál stroj ktorý som hneď vedela že je to röntgen. Z vedľajšej miestnosti vyšla jedna pani. "Tak na čo máte röntgen?" spýtala sa ma a pri tom si brala papierik, ktorý mi dala dokorka. "Aaaa pravá noha v oblasti lýtka" dodala a podišla ku mne. "Poď sem, vylož si tu nohu a nehýb s ňou. Dobre?" povedala a pri tom ma viedla ku niečomu čo vyzeralo ako stôl s modro-čiernemu stolu, ktorý sa na röndgen ani nepodobal. Spravila som to čo mi povedala a počkala som, kým neodyšla a nezapla ho.

Spustil sa z veľkým rachotom a o pár sekúnd sa vypol. Vyšla teta a odyšla. Vrátila sa s papierom asi so snímkom a podala ho mamine. Poslala nás za doktorkou a mi sme sa pobrali. Prišli sme späť do tej svetlej miesnosti a mamina podala doktokre rondgen.

"Hmm... No to je otvorená zlomenina. Budeme ti ju zasadrovať na 4 mesiace." "Ale nie! Prečo práve ja" pomyslela som si. Doktorka niečo napísala do notebooku, vytlačila si to a vzala to aj s röntgenovým snímkom a postavila sa zo slovami "poďte za mnou prosím." Poslúchli sme a poslušne sme ju nasledovali. Prešli sme schodami hore, prei sme cez chodbu, dverami na druhú chodbu a do dverí s nápisom SADROVŇA. Vošli sme a mne začalo byť veľmi zima. Nebolo to veľmi príjemné ale musela som vydržať.

"Ahoj Majka, prosímťa vediem ti tu pacienta. To máš papiere, kde je všetko popísané." Podala to mladej pani, torá tam práve bola. Doktorka odyšla a nechala nás tam samé s tou Majkou alebo ako sa volala. "No ukáž čo to tu máme!" povedala milým hlasom a prezerala si papiere od doktorky. "Aaaaa otvorená zlomenina." Povedala a súcitne sa na mňa pozrela a ja som sa len usmiala.

"Posaď sa tu dobre?" prikývla som a sadla som si na lekárske lehádko. Keď som si sadla, ukázala mi hnezdo v ktorom boli malé vtáčatká a ja som ich len pozorovala a potom to prišlo. Teta mi napravila kosť. Zjačala som až si mamina zapchávala uši. Preatala som a teta sa na mňa udivene pozrela. "Ale veď som ti ju iba napravila" ja som na ňu pozrela a mala som chuť jej dať jednu cez hubu. Štípalo to ako sviňa a ona mi povie že mi to iba napravila. Nechápem to. No aj taký ľudia musia existovať. Bohužiaľ.

Príšerne to bolelo. Tá teta odišla a vrátial sa z paličkou, kýblikom s vodou a z rolkamy sadry. Paličku mi preložila na nohu a začala namočené rolky obmotávať okolo nohy. Šteklilo a chladilo to. No musela som to vydržať.

Keď to teta dokončila a zaschlo to vstala som a podala mi barle. Boli mi veľké tak mi ich vymenila za také ktoré mi boli akurát.

Vyšli sme a pred dverami čakala sestrička ktorý nám dala doktorka a odviedla nás ku východu.

Prišli sme domov a ako 1. som zavolala Táni. Mojej BFF. Pokecali sme a ja som si ľahla. Nachvíľu som zaspala. Keď som sa zobudila asi minuto som len tak ležala, ale potom mi zazvonil mobil. Prišla mi žiadosť o priateľstvo. Bol to Mišo. Áno ten istý Mišo čo sa mi páči. Bez váhania som to priala. Odložila som mobil a pozrela na hodinky. Bolo pol štvrtej. Vstala som a vzala si barle. Prišla som do obývačky a ukázala chalanom sadru, lebo od rána ama nevideli.

O hodinu som si šla ľahnúť ale nespala som. Iba som bola na facebooku a písala som si s Mišom. Ani som sa nenazdala som sa a zaspala som.