Prológ

346 40 10
                                    

Venujem Anny_Johns_123

Som ďaleko od ostatných. Takto nespoznajú, kto skutočne som. Zacítila som zvieraciu krv. Nemôže byť ďaleko. Rozbehla som sa obrovskou rýchlosťou tým smerom. Je priamo predo mnou. Mladá srnka. Vôňa jej krvi sa mi dostala až do mozgu. Dlho sa neudržím. Nedokážem tu len tak stáť a pozerať sa na moju korisť. Počkala som na dobrú príležitosť. Keď nebola otočená ku mne, skočila som je na krk. Nedala sa, kričala všade naokolo. Ale po chvíli už nevydala ani slovko. Jej krv chutila veľmi sladko. Hneď ma nasýtila.

Začula som kroky, ktoré sa blížili ku mne. Boli veľmi rýchle. Ďalší upír? Nie, to by som zacítila. Toto bolo niečo úplne iné. Skryla som sa za strom a pozorovala. Kroky stíchli. Je nablízku. Celá som zmeravela. Nemohla som urobiť ani jediný krok. Kroky znova začali, ale iným smerom. Už sa mi dalo pohybovať. Vybrala som sa smerom z lesa. Farba mojej tváre sčervenela a oči stmavli. Chuť po krvi tiež opadla. A tak nikto nemohol spoznať, že je zo mňa upír.

Tak začala som písať nový príbeh. Tu máte taký úvod do deja. Páčil sa vám? Prepáčte za takúto krátku časť. Ďalšie budú určite dlhšie. Vopred ďakujem za vote a komenty. Na obrázku Karen a na covery normálna podoba, keď neprahne po krvi.

Vaša Maťa :).

My Vampire LifeWhere stories live. Discover now