My Vampire Life

4. Kapitola

Venujem rain_dream

Ráno bola také isté ako každý iný deň. Ale jedna zmena tu bola, neboli tu rodičia. Nikdy sa s tým nezmierim. Ako som pila krv, niekto zaklopal. Ak to je Denis tak ho vykopnem odtiaľto. Otvorila som a vo dverách stálo dievča.

Malo približne ten istý vek ako ja, dlhé červené vlasy po chrbát a červené oči ako ja, keď potrebujem krv. Bolo v tmavom oblečení.

,,,Som Rosie, pustíš ma ďalej"? Ani som nedopovedala a vstúpila.

,,Kto si"? 

 ,,To isté čo ty. Upír". 

To ma úplne dostalo. Upír tu v meste. Spomenula som si na mojich rodičov. Oprela som ju o stenu a držala som jej plecia.

,,Ty si zabila mojich rodičov? Odpovedz"!! Zdôraznila som to hnevom v hlase. Ona ma veľkou silou odstrčila, no potom ma zdvihla a povedala.

,,Nie, chcem byť tvoja kamarátka. Ako som spoznala, že si upír, chcela som sa skamarátiť, ale nevedela som, kde bývaš a v škole každého ignoruješ" popravde,kamarátku som chcela, no v Rosie som to vôbec necítila, že je upír.Objala ma a ja som jej všetko odpustila.

,,Mali by sme ísť do školy" ale chytila mi ruku, pokývala hlavou do strán a povedala.

,,Ty o tom nevieš, dnes máme voľno".

A tak sme sa rozprávali. Zistila som, že nemá rodičov od mala a upírom sa stala v štyroch rokoch. Ovláda vodu aj ľad a má veľmi dobrý sluch a čuch. Povedala, že v meste už nikto nie je upír, to by ucítila a poslednú vec, čo mi povedala, že jej brat sa na mňa stále pozerá a že sa mu možno páčim. A mimochodom, volá sa Jacob. Nie je upír, ale o Rosie vie, že je a chce sa ním stať. Ale o mne nie. Ja som jej tiež povedala svoj príbeh a vrúcne ma počúvala. Keď som rozprávala o rodičov, samovoľne mi začali tiecť slzy.

Usmiala sa a objala ma. Potom som rozprávala o včerajšom zážitku s Denisom. Na tom sme sa smiali. O speve a schopnostiach som jej tiež samozrejme povedala. Poprosila ma, či jej nezaspievam. Mala som trochu trému, ale prekonala som sa a začala som spievať Gravity od Sary Bareilles. To zaspievam aj na súťaži, ktorá je za dva dni.

Skončila pesnička a Rosie tlieskala.

,,Nádherne spievaš, na tu súťaž určite prídem. Vyhráš ju" jej slova ma veľmi potešili. Zvečerievalo sa a tak sme sa vybrali na lov.

Ako náhoda sa na lúke pásli dve srnky. Odpočítali sme to a naraz sme na ne skočili.

Chutili sladko až som sa oblízala. S Rosie sme sa rozlúčili a každá sa pobrala vlastným smerom.

Doma som sa osprchovala, vyčistila zuby a urobila úlohy do školy.

Potom som na školu zabudla. Bolo osem hodín. Väčšinou chodím spať skoro, ale už nechcem. Na facebooku som si pridala Rosie a písala si s ňou. V tom mi prišla správa od Denisa.

Denis: Prečo si nebola v škole, princezná? Veľmi si chýbala.

Karen: Do toho ťa nič nie je.

A viac nepísal, pretože som si vypla chat a myslel si, že už tam nie som. Ale je na omyle.

Dlho sme si písali, až do 9:30. Tak som jej napísala, že idem spať. A ako som povedala, tak som aj urobila.

,,Dobrú noc" povedala som si sama pre seba namiesto rodičov, ktorý už to bohužiaľ nemôžu urobiť. 

Jedna slza mi skĺzla dolu tvárou. Potom som už nevnímala a zaspala som.

Štvrtá kapitola je na svete. Dúfam, že aj táto sa vám bude páčiť. Chcem poradiť, ako sa pridáva obsadenie príbehu. Napíšte do komentu alebo správ. Páči sa vám nová postava Rosie? Ako si myslíte, že to bude pokračovať. A čo Jacob? Diki za vote a komenty. Na obrázku Rosie.

Vaša Maťa :).