Epilóg

123 13 2
                                    

Venujem Anny_Johns_123. Uži si poslednú časť.

,,Bude sa volať Susanne" povedala som Rosie na chodbe pred pôrodnicou a ukázala som jej moju dcéru. Mala krásne oranžové oči a krátke ryšavé vlásky. Rosie žiarili oči.

,,Je prekrásna, celá po tebe" povedala a mňa jej slová úprimne potešili.

Na toto si pamätám ako by to bolo včera. Dnes má moja dcérka 6 rokov a onedlho pôjde do školy. Ráno ju ako vždy zobudím. Preberie sa a dá mi pusu na líce. Mám ju veľmi rada. Je celý môj život.

Prezliekla si pyžamo a pripravovala sa na posledný deň do škôlky. Pripravila som jej na raňajky omeletu. Ako dojedla, utekala si umyť zuby a zobrala si batoh a pobrala sa smerom k autu.

Vždy ju veziem autom do škôlky. Nastúpila, naštartovala som a išli sme do škôlky. Zastavila som u škôlky a odviedla som ju do budovy. Rozlúčila som sa so Susanne a išla som k Rosie.

Veľmi mi pomáha. Courtney si našla prácu ako knihovníčka a Rosie je nezamestnaná. Ja sa venujem svojej záľube-spievaniu.

Rosie mi pomáha skladať texty a Courtney hrá na klavíri. Zatiaľ som nemala veľa vystúpení, pretože boli vždy večer a ja radšej uprednosním Susanne pred spievaním. Bojím sa o ňu. Nikto nesmie prísť na jej tajomstvo.

Na Denisa nechcem myslieť. Spomienka naň ho veľmi bolí, tak tomu radšej sa tomu vyhýbam. Iba kvôli nemu som chcela byť človek, aby som s ním mohla byť, kedže je vlkodlak a upíri sa moc nekamarátia s vlkodlakmi. Moje srdce nechalo doň preniknúť upírsku krv.

Rosie ma privítala s úsmevom na tvári. Mám ju veľmi rada. Dali sme si kávu, pokecali sme a keď boli tri hodiny, rozlúčili sme sa a pobrala som sa po Susanne.

Usmiala sa na mňa a uvidela som jej malé tesáky. Chytila som ju za ruku a zobrala som ju domov.

Doma sa prezliekla a išla si pozrieť svoju obľúbenú rozprávku. Ja som sa pobrala variť večeru. Uvarila som kurča s ryžou. Za mnou sa objavila Susanne. Vyľakala ma, naozaj má perfektný čuch, to dostala po otcovi pripomenulo mi to moje podvedomie a upustila som malú slzu na zem.

,,Mami, stalo sa niečo?" povedala a na tvári sa jej vytvoril prekvapený výraz.

,,Nie zlatko, len mi niečo spadlo do oka" neviem veľmi klamať, ale našťastie to nechala tak.

Si na to ešte priveľmi malá, keď budeš staršia, vysvetlím ti to zamrmlala som, no nepočula to aj napriek jej výbornému sluchu. Večeru som položila na stôl a Susanne sa s chuťou doň pustila.

,,Dobrú chuť, mama" povedala svojím milým hláskom. Ja som prikývla. Potom som umyla riady a išla som do spálne si zaspievať.

Keď som dospievala, Susanne stála v dverách s úžasom.

,,Krásne spievaš,mami" povedala a pribehla ku mne ma objať.

,,Mám ťa veľmi rada". 

,,Aj ja teba, mama".

O desiatej som sa prezliekla do pyžama a Susanne ku mne prišla, aby som jej prečítala rozprávku. Súhlasila som, aj tak nemám čo robiť. Keď som dočítala poslednú vetu, Susanne spala. Je taká krásna, keď spí.

,,Vždy tu pre teba budem Susanne" pošepla som, aby som ju nezobudila a dala som jej pusu na líce. Potom som sa pobrala do spálne ponoriť sa do ríše snov.

Ahojte, je tu koniec. Neviem, či budem písat, lebo sa venujem inému príbehu. Dúfam, že sa vám tento príbeh páčil. Ak by som pokračovala, príbeh sa bude volať My Hybrid Daughter. Na obrázku Susanne.

Vaša Maťa :).

My Vampire LifeWhere stories live. Discover now