My Vampire Life

6. Kapitola

Venujem mikca1

Ako bežne ráno vstávam pomerne skoro. Dnes je sobota: deň súťaže. Včera som si opakovala pesničku stále dookola. Budú tam ľudia z celého okresu, možno aj z celej krajiny. Mám veľký stres už od rána. Na záhadný papierik som momentálne zabudla a vybrala som sa do kúpelne.

Vyšiel z nej úplne iný človek. Obliekla som si modrý top a čierne rifle, k tomu čierny klobúk a modré lodičky na nízkom opätku. Mala som dosť času, skoro celú hodinu. Rosie povedala, že ma príde podporiť aj s Jacobom. Denis nič také nespomínal.

Práve mi prišla sms od Denisa. Hovorím o ňom a už píše. Pôjde aj on. Celý zástup podporovateľov, ale majú pravdu, som nervózna už teraz, budem ich potrebovať. Dosť rečí, už radšej idem.

V hale sedelo publikum. Čakalo na zahájenie. Zakývali mi všetci traja a trošku nervozity zo mňa opadlo.

V kúpeľni som si dala trochu krvi, pre istotu. Keď nad tým tak rozmýšľam, ktorá vlastne idem. Okamžite som sa pozrela do rozvrhu. Bola som druhá. No, aspoň to budem mať rýchlo za sebou.

To dievča krásne spievalo. Úplne ako originál. Som na rade ja. Postavila som sa na pódium. Poklonila som sa a začala hrať hudba. Takže som aj začala spievať.

Skončila hudba. Publikum začalo tlieskať. Niektorý sa dokonca postavili. Na konci haly stála postava. Na prvý pohľad bola deprimujúca a ukázala mi, nech sa pozriem do svojej kapsy. A tak som čo najrýchlejšie opustila pódium.

V kapse som mala ďalší papierik. Kedy to ta záhadná postava stihla? Bolo tam:Ty ma nespoznávaš? Čudné. Na nikoho sa nepodobala. Popravde z takej diaľky som nemala žiadnu šancu to spoznať.

Začalo vyhodnotenie. Tretie miesto dostal mladý chlapec. Mohol mať najviac 13. Druhé miesto som dostala ja. To som fakt nečakala, som z toho šťastná. Aj keď samozrejme prvé by bolo lepšie. Prvé bolo dievča, čo aj išlo ako prvé.

Objala som Rosie a pobrali sme sa domov. No niekto začal kričať.

,,Dievča, čo vyhralo prvé miesto podvádzalo. Malo pustení playback". 

A mne sa aj zdalo, že to znie až moc ako originál. Mimochodom spievala beyonce.

,,Takže prvé miesto získava Karen" a ani neviem opísať, ako som sa v tej chvíli cítila. 

No jednoducho šťastná. Zobrala som zlatý pohár v tvare mikrofóna.

,,Ďakujem hlavne kamarátom, čo ma prišli podporiť. Veľmi si to vážim".

To dievča červené ako paprika utieklo zahanbené domov. Objala som aj Denisa. Jacoba nepoznám, takže som nemala ani dôvod ho objať.

Presne na križovatke, pretože každý z nás býva na opačnej strane. Ale Denis zostal. Ako všetci odišli, on mi zozadu chytil oči.

,,Ešte nechcem isť domov. Chcem byť s tebou" povedal a ja som sa automaticky otočila. Pozerali sme si navzájom do oči. Boli krásne a nedalo sa odtrhnúť. Potom môj pohľad klesol k jeho perám.

Chytila som ho za vlasy a pritiahla si ho k mojím perám. Spojili sa. Vedel sa perfektne bozkávať. Po chvíli som si uvedomila, čo to vlastne robím a hneď som sa odtrhla.

,,Prepáč, neovládla som sa" hlesla som a moja tvár sčervenela.

,,Nie, to ty mne prepáč, nemal som sa tu dlhšie zdržiavať". A ako povedal, zmizol. A bez váhania som bežala do lesa, ulovila som srnku, vyliala krv do fľaše a pobrala sa domov.

Tam som fľašu skryla do mojej skrýše. Spokojne som si ľahla unavená na posteľ. A ďalej si nič nepamätám, pretože som zaspala.

Tak tu je ďalšia kapitola. Páčila? Ďakujem za vote a komentíky. Som rada, že to toľko ľudí zaujalo.

Vaša Maťa :).