My Vampire Life

16.Kapitola

Teresin pohľad:

Sakra. Všetko sa musí pokaziť v najlepšom. Dúfam, že toto Denisa neznervóznilo. To dievča vždy všetko skazí. Ja to tak ľahko nevzdám. Postavila som sa z pohovky a utekala som zadržať Denisa.

,,Vypadni odo mňa. Vždy si len klamala. A ja hlupák som ti uveril" odstrčil ma od seba a bežal za ňou.

Hnev vo mne doslova vrel. Zobrala som taniera a hodila som ho na zem. Začala som okolo mňa rozbíjať veci, čo mi prišli pod ruku. Musím sa jej čo najrýchlejšie zbaviť. Aby nám už nestála v ceste. A psychopatický som sa zasmiala.

Karenin pohľad:

Rosie ma upokojovala. V diaľke som zahliadla Denisa ako sa ženie smerom ku mne. Nechcela som ho vidieť a ani už nikdy v živote ho vidieť nechcem. Pošepla som Rosie, že ide k nám a tak sa postavila predo mňa.

,,Karen, ja ti to vysvet.." vtrhla mu do reči Rosie.

,,Nepribližuj sa k nej. Jasne sme videli ako si sa bozkával s tou ženou. Vypadni odtiaľto a ku Karen sa už nepribližuj. Nikdy". Zdôraznila slovo nikdy. Chytila ma za ruku  a ťahala ma preč. 

Doma som si sadla na stoličku a plakala. Prečo mi to urobil? Máme spolu aj dieťa. On o tom nevie, a ani sa to nedozvie, o to sa osobne postarám. Rosie sedela pri mne. Je veľmi milá. Toto mesto sa mi totálne zhnusilo. Nechcem tu už ďalej byť.

,,Rosie, nepresťahujeme sa? Nič ma tu nedrží, okrem teba. Nechcem sa s ním stretávať v škole a teraz, keď mám s ním aj dieťa, nesmiem dopustiť, aby sa o ňom dozvedieť".

,,Zadrž. Ty čakáš dieťa"?

Nesmelo som prikývla. Uvidela som iskričky v jej očiach. To dieťa si nechám, aj keď ho možno nebudem zvládať, pretože bude napol upír a napol vlkodlak. Ale budem ho milovať navždy. 

,,Mohli by sme ísť do Kanady. Je tam veľa lesov, takže budeme mať dostatok krvi".

Súhlasila som. Chcela som odísť čo najskôr  a tak som jej povedala, že odchádzam zajtra. Pôjde so mnou. Aspoň sa nebudem cítiť sama. Objali sme sa a odišla. Napadlo mi, že by som sa mohla rozlúčiť s Maxom, ale keď si spomeniem na Courtney, neviem, či budem vítaná. Utrela som si tvár a išla som za bratom.

Max bol ako vždy v malom domčeku vo vnútri lesa. Vstúpila som do domu a zbadala som nejaké telo. Na zemi ležal umierajúci Max a Courtney bola pri ňom.

,,Max, neumieraj, ľúbim ťa". Podišla som k Maxom so slzami v očiach a hlesla som.

,,Max, čo sa stalo"?

,,Karen, Courtney, prosím, uzmierte sa a budte priateľky, obidve mám veľmi rád". A zomrel. Prečo ja? Prečo sa mi všetko ničí pred očami?

,,Courtney, čo sa stalo"?

,,Nejaké dievča vtrhlo do domu a zapichlo mu do srdca kôl. Pribehla som, ale bolo už neskoro". Objala som ju. Ani sama sebe neverím, čo to robím, ale v tejto situácii musíme držať spolu, aj sám Max to hovoril.

,,Courtney, budme priateľky, musíme držať spolu, zajtra sa sťahujem, preto som sem prišla".

,,Môžem ísť s tebou"? Neviem, čo som mala povedať a ani neviem, či jej môžem veriť, no napokon som súhlasila. Musí to mať ťažké. Pobrali sme sa preč z tohto domu.

Ráno som čakala pred domom na Rosie a Courtney. Všetko som jej vysvetlila. Tiež som mnou súhlasila. Rosie príšla autom aj s Courtney. Naložila som si tašky do kufra auta a nasadla som si do auta. Rosie naštartovala. Odchádzame s miesta, kde sa veľa vecí udialo. Prvá láska, nájdený brat, vražda brata najlepšej kamarátky a pokus o moju vraždu. Opúšťam toto miesto navždy v nádeji, že zabudnem na všetko zle a budem mať nový život.

Ahojte, veľmi ďakujem Anny_Johns_123, vlastne kvôli nej som začala písať tento príbeh. A samozrejme ďakujem aj ostatným za vote a pekné komentáre. Prosím, nezabite ma. Sama som nevedela, že to takto skončí. Ešte bude epilóg a koniec. Dúfam, že sa vám táto časť páčila.

Vaša Maťa :).