My Vampire Life

1. Kapitola

Venujem Anny_Johns_123

Volám sa Karen a je mi sedemnásť. Milujem spev. Podľa všetkých krásne spievam, ale ja osobne si to nemyslím. A jedna zvláštna vec na mne. Som upír.

Mám aj schopnosti ako napríklad čítanie myšlienok, veľmi rýchlo behám a keď sa niekoho dotknem, pustím doň
ho elektrinu. Našťastie som sa to naučila ovládať. Upír som už od piatych rokov. A neprekáža mi to. V skutočnosti som oveľa staršia, no skutočný vek som nikomu nepovedala. Bývam v Kalifornii a tu chodím aj na strednú školu.

Ako každé ráno vstávam o 6:30. Pretože po spánku, aj keď veľmi nespím, chodím na lov. Od večera som vždy hladná a prahnem po koristi a som neznesiteľná. Nikto o tom nevie a tak rodičom hovorím, že si idem zabehať. Zošla som po schodoch dolu. Rýchlo som prebehla okolo rodičov, pretože ak by som sa neovládla, mohla by som im ublížiť a to nechcem. Keď som bola mladšia, takto som zabila svoje morča a rodičom som povedala, že neviem, prečo zomrelo.

,,Mami, idem si zabehať, zatiaľ papa" ani som nepočula jej odpoveď a už som bola preč.

Bola som hlboko v lese a hľadala vhodnú korisť. Neďaleko spala puma. Prebehla som k nej a pevne som sa jej zahryzla do krku. Než si to uvedomila bolo po nej. Jej krv bola hnusná. Aspoň viem, že už nebudem piť jej krv. Bolo veľa hodín a tak som sa veľkou rýchlosťou pobrala do školy. Doma som sa naraňajkovala. Hore v kúpeľni som to zo seba dala von. Neznášam ľudské jedlo. Do tašky som vložila fľašku s čerstvou krvou. Áno, odobrala som si včerajšiu krv zo srny. A pobrala sa do školy.

Do skrinky som dala tašku, ale krv som ešte zabalila do tašky. Pre istotu. A vošla som do triedy. Hneď som si povzdychla. Matika. Sedím v poslednej lavici v pravom rade. Sama. Kamarátky nechcem, kvôli tomu, že som upír . Začala hodina a do triedy vošla učiteľka s nejakým chlapcom. Bol vysoký, čierne vlasy sa tiahli k ušiam a zelené oči. Pod tričkom sa mu rysovali svaly. Ale nie také normálne, bolo tam veľa tehličiek vedľa seba. Vyzeral úžasne, ale niečo vo mne pocítilo strach.

,,Dobrý deň, prišiel k nám nový žiak Denis, správajte sa k nemu ako ku každému s triedy. Môžeš si sadnúť". 

Naše pohľady sa stretli. Jeho oči ma doslova pohltili. Potom odvrátil pohľad k učiteľke, pretože nevedel, kam si má sadnúť.

,,Sadni si vedľa Karen". 

No super, to je ako naschvál. Prišiel ku mne a sadol si. Potom som nevnímala a písala som si do zošita text pesničky, ktorý ma práve napadol.

Zvyšok dňa bol nudný. Denis sa ku mne ani raz neotočil a ani ja k nemu. Zato polovica dievčat ho sledovala a snažila sa ho zbaliť. Zobrala som si veci a išla na wc. Pozrela som sa, či tu niekto nie je a vypila všetku krv. Umyla som fľašku a šla som domov.

Pozdravila som rodičov a vyšla hore schodmi. Prišiel mi email. Keď som si ho prečítala, skákala som od radosti. Prijali ma na súťaž v speve. Oznámila som to rodičom a ty sa tiež radovali. Lepších rodičov si nemôžem želať.

Osprchovala som sa a začala som prahnúť po krvi. Našťastie som mala skrýšu a v nej zásoby krvi. Dala som si a pritom som si robila úlohy z matiky. Bože, neznášam ju. Potom som si v pyžame ľahla do postele. Viečka sa mi zatvárali až sa mi zatvorili.

Tak, prvá kapitola je na svete. Dúfam, že sa vám páčila a budete čítať aj ďalšie kapitoly. Ďakujem Anny_Johns_123 veľmi ma podporuje svojimi komentmy. A ďakujem aj za všetky vote. Na obrázku Denis.

Vaša Maťa :).