10.Kapitola

123 16 9
                                    

Ako vždy ma ráno prebudil môj milovaný brat. Mala som ho veľmi rada a bola som naňho moc nadviazaná.

,,Dobré ránko princezná" šepol mi do ucha a to ma okamžite prebralo. Skočila som naňho a zhodila ho na zem. Spolu sme sa tomu zasmiali. Jeho hnedé vlasy mu jemne padali do očí a jeho modré oči vnikli do mojich. Dlho som s ním bola v objatí.

Aj keď som mala päť rokov, na môj pomer som bola dosť chytrá. Naraňajkovali sme sa a potom sme sa spolu išli hrať von. Najprv na naháňačku, potom schovávačku do lesa.

Ja som vyhrala. Veľmi dobre som vedela, že ma nechal vyhrať. Odula som sa a otočila sa mu chrbtom. On ku mne podišiel a pošteklil ma. Začala som sa smiať a spadla som na zem.

Odpustila som mu. Na Maxa sa nedá hnevať. Mám ho veľmi rada. Vrátili sme sa domov, navečerali sme sa a pobrali sa spať.

Ráno ma Max nezobudil. Zvláštne. Prezliekla som sa sama, chcela som to vedieť. V kuchyni nebol, ani vo svojej izbe a dokonca ani na záhrade.

Už som mala namierené do lesa, však mama s ockom ma zastavili a povedali mi, že je to nebezpečné. Smutne som sklonila hlavu a sadla som si do svojej izby na posteľ. Rozhodla som sa, že si zahrám zo svojimi panenkami. Neviem ako, ale zaspala som.

V noci ma prebudil strašný hluk vychádzajúci z môjho okna. Bol to Max. Potešilo ma to, no všimla som si jeho neobvyklej farby. Zbledla a to ma dosť vyľakalo.

,,Neboj sa, premena na upíra nebude bolieť" povedal a zamrazilo ma. Nechcem byť upír. Blížil sa k môjmu krku. Mykala som sa, bila som rukami v pred, ale on bol rýchlejší. Uhryzol ma jedným zubom.

Bolelo to a tak som zajačala. Dal tvár ďalej od môjho krku a jeho ruka smerovala na moje pery.

,,Tíško, nechceš predsa aby to bolelo ešte viac, že nie"?? Srdce sa mi viac rozbúšilo až som sa bála, že vyskočí z hrude. Moje slzy začali tiecť a pohltil ma strach a hrôza.

Chystal sa ma uhryznúť aj druhým zubom, no v tom do izby vtrhli rodičia. Moja záchrana. Okamžite veľkou rýchlosťou utiekol do lesa.

Objala som rodičov a poďakovala som im za záchranu. Oni ma utešili a poslali znova spať.

Táto spomienka mi behala v hlave. Bolo to krásne a smutné zároveň. Sadla som si na moje obľúbene miesto, kde sme chodili s Maxom. Teraz ma hnedé vlasy, ktoré ma nagelované do strany, žlté oči a vypracované telo. Samí sval.

Ako zázrakom tu bol aj Denis. Vyplakala som sa mu do náruče. Všetko som mu vysvetlila. Pochopil ma a viac si ma k sebe privinul.

Zapozerali sme sa do očí. Bol milý, pekný a chápavý. Obtrel sa mi o pery a následne ma pobozkal. Užívala som si to. Čoraz viac som sa doňho zamilovala. Už nieje cesty späť. Nechcem prestať.

Odtrhli sme sa kvôli vzduchu a usmiali sme sa. Ľahli sme si vedľa seba a zapozerali sa do neba. Bol večer a krásne svietili hviezdy. Chytila som ho za ruku a usla som.

Ahojte konečne tu máte ďalšiu časť. Dúfam, že sa vám bude páčiť.

Vaša Maťa :).

My Vampire LifeWhere stories live. Discover now