My Vampire Life

3.Kapitola

Venujem Sweet_Niki

Prebudila som sa veľmi skoro. Bolo 5:30. Tak som potichu zišla dolu. Rodičia ešte spali a tak som to využila. Obula som si moje obľúbene modré tenisky a išla som ako každý deň na lov.

V lese som zacítila mladého jeleňa. Pásol sa aj s ostatnými srnami. Zahryzla som sa mu do krku a zhodila ho na zem. Srny sa rozutekali a mne ostal chutný jeleň. Nič neprekoná chuť mladej jelenej krvi. Možno ľudská, ale tu som ešte neskúšala. Popravde ani nechcem. Mohla by som tomu prepadnúť a začať zabíjať ľudí. A to nechcem. No v tom som zacítila obrovskou rýchlosťou niekoho ísť k môjmu domov. Upíri! Okamžite som sa rozutekala smerom k domu.

Otvorila som dvere. Na zemi ležali dve telá. Moji rodičia. Podišla som k nim. Tep už nemali. Hrýzla som ich do krku. Mohli by sa premeniť na upírov a prežiť. Tak sa ale nestalo. Tiekli mi slzy. Pár spadlo na ich tváre. Zobrala som ich a vrúcne ich objala. Nechcela som ich pustiť, chcem aby žili.

,,Všetko je to moja vina" povedala som si sama pre seba. 

Odtiahla som ich na záhradu. Vykopala som im hroby a aj ich zakopala. Veľmi dlho som tam stála. Nevnímala som čas a na školu som sa vykašľala. Teraz som chcela byť iba s mŕtvymi rodičmi.

Už bolo niečo okolo obeda a tak som vyšla hore do mojej izby. Denis mi poslal žiadosť. Po dlhom rozmýšľaní som ju prijala. Ani neviem prečo. Nikto nebol na facebooku, tak som odložila mobil. Chcela som vyriešiť smrť rodičov. Škoda, že môj brat tu nie je. V detstve išiel raz do lesa a už sa nevrátil. A v ten deň som sa stala upírom. Preto si to tak dobre pamätám.

Presne tam, kde ležali rodičia boli stopy. Ako som predpokladala, boli to upíri. Stopy viedli do lesa. Pokračovala som po stopách a doviedli ma k lúke. Tam stopy skončili. Porozhliadla som sa po okolí.

Na zemi ležala čierna látka. Bola jemná a pochádzala z plášťa, aspoň ja si to myslím. No po upírovi ani stopa. Nikto nikde. Započúvala som sa do zvukov prírody. Vtáci spievali, veterný vánok ma obchádzal a zvieratá cupitali v lese. Ľahla som si na trávu. Bola jemná. Slnko svietilo a mne to nevadilo. Neviem ako, ale zaspala som.

Denisov pohľad:
Karen sa neobjavila v škole. Ale za to prijala moju žiadosť. Môžem jej písať. Stále sa okolo mňa motali nejaké dievčatá. Všetky som odmietol. Na Karen žiadna z nich nemá. Ale v Karen cítim niečo, čo mi na nej vadí. Niečo, čo je v nej.

Po vyučovaní som sa vybral do lesa. Milujem ho. Nie som len tak normálny človek. Som vlkodlak. Musím si dať niečo pod zub. Chytil som srnku. Premenil som sa na vlka a skočil na ňu. Na lúke som zbadal tieň človeka. Karen! Nesmie zistiť, kto som. Bála by sa ma a ja by som u nej nemal vôbec žiadnu šancu. Rozbehol som sa domov opačným smerom.

Karenin pohľad:
Otvorila som oči. Slnko už zapadalo a tak som išla domov. Tu látku som samozrejme zobrala zo sebou. Ale po ceste som ešte ulovila srnku. Je ich tu dosť. Nabrala som krv do fliaš. A ďalšie úkony dňa sa opakovali a skončili spánkom.

Tu je tretia kapitola. Ak sa vám páčila, môžete zanechať nejaký vote a komentík. Čo si myslíte. Ako bude pokračovať príbeh. Pokojne napíšte sem alebo mne do správ.

Vaša Maťa:)