My Vampire Life

14.Kapitola

V nemocnici som už dva týždne. Denis mi prestal písať smsky hneď na druhý deň. Zvláštne. Prišli za mnou policajti ohľadom Jacoboveh vraždy. Vypočúvali ma a tak som im povedala všetko, čo som videla.

Samozrejme som im zatajila pokus o znásilnenie. Nakoniec mi povedali, že počkajú na výsledky pitvy. Potom odišli. Rosie za mnou chodila každý deň. Som rada, že ju mám.

Doktori mi zistili, že som tehotná a ževraj som mala veľké šťastie, že som nespadla na brucho, lebo by mi to mohlo poškodiť plod. Denis mi chýba. Zaujímalo by ma, prečo ma ani raz za tie dva týždne neprišiel navštíviť. O chvíľu prišla sestrička a začala ma ako vždy kontrolovať.

Z pohľadu neznámej osoby:
Hneď ma druhé ráno som navštívila Denisa. Otvoril dvere a ukázal mi prekvapený výraz.

,,Teresa, čo tu robíš?"
,,Predsa som ťa prišla navštíviť, od vtedy, čo si zmizol mi strašne chýbaš. A zároveň som ti prišla povedať smutnú správu".

Pustil ma ďalej. Sadli sme si vedľa seba na gauč a začala som rozprávať.

,,Tvoja priateľka Karen je mŕtva. Včera ju niekto zbil a v nemocnici tomu podľahla. Je mi to ľúto".

V tú chvíľu sa rozplakal. Otvorila som ruky, aby som ho mohla objať. Objal ma. Tak a teraz je Denis navždy môj. Pomaly si ho budem okolo seba namotávať až dovtedy, kým spolu nebudeme znova chodiť. Uškrnula som sa a v duchu sa zasmiala.

Karenin pohľad:
Výsledky pitvy preukázali, že to bola samovražda a podrezal si tepny na krku. Neverím tomu. Prečo by sa zabíjal? Nemal na to dôvod. Keď ma pustia z nemocnice, okamžite to začnem znova riešiť.

Podľa mňa osoba, čo sa ma pokúšala zabiť nejako súvisí s Jacobovou smrťou. Však ja na to prídem. Presne o týždeň ma majú pustiť z nemocnice. Veľmi sa teším na Denisa. Dlho som ho nevidela a hrozne mi chýba. A to, čo som zameškala za posledné dva týždne v škole bude ťažké dobrať.

Navyše dlho som nepila krv. Nemocničné jedlá mi vôbec nechutia. Sú odporné. V noci vždy nenápadne chodím cez okno do lesa. Aspoň že les nieje tak ďaleko od nemocnice. A nikto si to nevšimol.

O týždeň neskôr:
Dneska je výborný deň. Konečne ma prepustia z nemocnice. Rosie mi doniesla oblečenie na prezlečenie. Konečne budem inak oblečená. Nepáčilo sa mi vyzerať ako keby som práve opustila psychiatrickú liečebňu.

Sestrička ma posledný krát skontrolovala. Mala som dobre výsledky, tak ma zaviedla za primárom nemocnice. Musela som podpísať nejaký papier. Bolo okolo dvoch hodín a primár ma poslal kvôli dieťaťu pre istotu na kontrolu.

Čakala som tam spolu s Rosie presne dve hodiny. Konečne nás sestrička zavolala do ambulancie. Doktor mi skontroloval bruško a dieťa je v poriadku. Som rada. Len čo mi trošku nejde do hlavy, čo bude s dieťaťom, keď bude napol vlkodlak a napol upír. To ostáva zatiaľ záhadou.

Po náročnom dni ležím doma vo svojej posteli. Zajtra vyrazím navštíviť Denisa. Dnes sa mi už vážne nechce. Prečítala som si nejakú knižku, umyla zuby a prezliekla do voľnejšieho pyžama. Poviem mu aj o dieťatku. Dúfam, že sa poteší.

Ahojte,konečne je tu po dlhšej dobe ďalšia časť. Dúfam, že sa vám páčila. Od tohto týždňa sa už zaokúhlia známky takže budem mať viac času na písanie. Ale upozorňujem, už nebude veľa časti. Vopred ďakujem za všetky vote a comenty. Na obrázku Teresa.

Vaša Maťa :).