My Vampire Life

8.Kapitola

Venujen Anny_Johns_123

Ako každý deň vstávam do školy. Obliekla som si červenú sukňu a bielu košeľu. Zvolila som červené náušnice s zlatým náramkom. Len tak mi to leží na stolíku, ešte nikdy som to nemala oblečené, tak som si povedala že prečo nie. A ako čerešničku na torte som si obula biele topánky s platformou.

Dala som si jemný make-up, modré očné tiene k očiam, linku a jemne som si pretrela obočie hnedou farbou. Vlasy som si dala drdol a pár vlasov som nechala padať do tváre. V zrkadle som sa videla úžasne, no ale čo na to povedia ostatný.

V škole som si ako vždy sadla k Denisovi. Stále sa na mňa díval s mierne otvorenou pusou.

,,Vyzerám hrozne, však"? Opýtala som sa ho a moja otázka ho prekvapila.

,,Práve naopak si krásna" je veľmi milý. Chcela som ho znova pozvať na kávu, no keď som otvorila ústa, zazvonilo. Prekliaty zvonček pomyslela som si a všetci žiaci sa nahrnuli do triedy.

Mali sme matiku. Učiteľka ma vyvolala vypočítať príklad na tabuli. Mala som ho hneď hotový. Trieda si začala šuškať medzi sebou. Vypočítala som ho zle?

,,Výborne Karen, za rýchle vyriešenie príkladu dostávaš jednotku". 

To ma potešilo, ale stále mi vŕtalo v hlave, prečo si šuškajú. Vracala som sa k lavici a všetci mi ukazovali palec hore. A Rosie mi ukázala papierik a na ňom bolo napísané: Si krásna, to preto o tebe všetci hovoria. Uľavilo sa mi. A zároveň som šťastná, že sa im páči ako som sa dnes obliekla. Sadla som si späť do lavice.

Cez predposlednú hodinu mi hodil Jacob tri papiere s nápisom: Prepáč. Nechcem mu odpustiť. A na jednom bolo napísane aj: Milujem ťa. Pomstím sa mu.

,,Denis, nešiel by si zajtra poobede na kávu"?

,,Pôjdem veľmi rád" odpovedal. A môj plán vychádza. Denisa mám rada a chcem znova cítiť jeho pery na mojich. Jacob práve prechádzal okolo.

,,To som rada" a pobozkala som ho. Denis to chcel urobiť skôr, ale ani toto mu nevadilo. Jacob zosmutnel a odišiel.Trochu to vo mne prebudilo ľútosť, ale hneď zmizla.

,,Tak o tretej v kaviarni" zakričala som na konci chodby. Prikývol a pobral sa preč. Bola som dosť hladná a prahla som po krvi viac ako inokedy.

Po ceste som stretla Rosie. Dlho sme spolu kecali, pretože keď jedna z nás začne hovoriť nejakú zaujímavú príhodu, ani jedna z nás nevie zastaviť.

Medzi rečou som sa jej opýtala, či nejde so mnou na lov. Súhlasila a rozbehli sme sa do lesa.

Stratila som Rosie z dohľadu a tak som ďalej išla sama. Zazrela som vlka. Všimol si ma. A tiež ma napadol. Začal boj. Keď on chcel uhryznúť, ja som sa uhla. Toto sme robili dlho.

Raz som to však správne neodhadla a silno ma škrabol. Nejako som to neriešila a iba som si strhla rukáv z trička( pred lovom sme sa prezliekli) a obmotala ho okolo rany.

Vyvolala som búrku. Vlk sa bál a keď sa triasol, skočila som po ňom a vychutnala som si jeho krv, ktorú som si aj nabrala do fľaše.

Na konci lesa pred mojím domov som strhla ten rukáv z rany. Skoro som odpadla keď som to videla. Z rany mi vytekala krv!! Ale prečo, však som upír. No v tom ako na zavolanie podišla ku mne znova tajomná postava.

,,Ja ti to vysvetlím" hlas mi bol povedomý a tak som sa otočila a znova som bola veľmi šokovaná.

,,Maximilián"!!

Ahojte trošku som to dala napínavé. Páčila sa vám časť. Čo si myslíte, prečo jej vyteká krv z rany a kto je Maximilian? Ďakujem za vote a komenty.

Vaša Maťa :).