My Vampire Life

5.Kapitola

Venujem emi_bell_sweet

Vrátila som sa z lovu. Maximilián už na mňa čakal. Musela som sa zbaviť dvoch ľudí. Pracujem preňho.

,,Aaaa, konečne si späť Courtney, ani som nedúfal, že sa vrátiš" povedal a mňa prekvapilo, že sa o mňa vôbec zaujímal.

,,Obete sú mŕtve, pane" hlesla som a on podišiel ku mne. 

Od začiatku, čo pre neho pracujem ma priťahuje. Sme upíri. Dal mi vášnivý bozk. Nechcela som sa odtrhnúť od jeho pier.

,,Tu je odmena, si krásna," pošepkal mi do ucha a mňa to zahrialo pri srdci.

,,Už nikoho nebudú otravovať" a začal sa psychopaticky smiať. A ja s ním.

V noci som poriadne nespala. Bola som rada, že mám Rosie, no na druhej strane sa bojím, že aj ju zabijú a ja nebudem mať nikoho blízkeho. Denis mi stále píše, že mu chýbam. Je milé od neho ako na mňa myslí. Možno nie je až taký blbec ako som si myslela.

A Jacob, kedže si veľmi ľudí v triede nevšímam tak ani neviem, ako vyzerá. Ale páčim sa mu.

Z rozmýšľania ma odtrhol zvoniaci budík, ktorý ukazoval čas na každodenný lov srniek.

Však tentoraz som v lese objavila diviaka. Jeho som ešte neskúšala pomyslela som si a tak som sa naň ho doslova vrhla. Veľmi sa mykal, ťažko sa dalo dostať k jeho krku. No napokon povolil a ja som sa mohla pevne zahryznúť do krku.

Tiež nechutil zle, ale na sladkú jeleniu chuť nemá. Pobrala som sa do školy, bohužiaľ som si nevšimla zaschnutej krvi na pere.

Denis už asi čakal na môj príchod, pretože keď ma videl, potľapkal po stoličke na náznak, aby som si k nemu prisadla.

,,Nešla by si so mnou dnes na kávu" povedal milým a zároveň prosiacim tónom, čo u neho nebolo často zvykom. 

Vážne ma to potešilo, chcela som prijať ponuku, no v tom som si spomenula na zajtrajšiu súťaž v speve.

,,Rada by som išla, ale musím trénovať na súťaž v speve". Pochopil ma.

,,Chcel som sa ťa opýtať, prečo si vlastne nebola v škole"? 

Okamžite sa mi spustili slzy. Ani neviem ako. On zosmutnel.

,,Prepáč, ak som sa ťa dotkol" a objal ma. 

Bol to hrejivý pocit. Žiadny muž ma ešte nikdy neobjal, okrem otca. Bol veľmi milý. Zo dňa na deň sa mení.

,,Odpustené" zmohla som sa iba na takúto odpoveď. 

A potom zazvonilo na chémiu. Rýchlo som zotrela slzy, no bohužiaľ učiteľka si to všimla.

,,Stalo sa niečo Karen"? Opýtala sa. 

Nevedela som čo povedať, no ako zázrakom sa predo mnou zjavil Denis.

,,Mala problém s očami. Preto ani v škole nebola" ako to dopovedal, mne sa uľavilo. 

Potom som naňho mrkla na náznak ďakujem. On tiež mrkol.

Po hodine deň pokračoval celkom fajn. Jednu prestávku som pila krv, druhú som sa bavila s Rosie.

Denis na každej jednej hodine uprel pohľad na mňa. Prešiel mi pi perách.

,,Ty si sa porezala, že máš krv na pere"? 

Zmeravela som. Musím s ním súhlasiť, inak príde na to, kto som.

,,Áno, rozbil sa mi pohár v ústach" viem, že som mohla vymyslieť aj niečo oveľa lepšie, však v ten moment ma nič iné nenapadlo. Uveril mi.

Po škole som sa s ním rozlúčila aj s Rosie, ale tentokrát som nešla na lov.

Doma na stole ležal papierik. Bolo tam napísané: Sledujem ťa a nehodlám s tým prestať.

Prekvapil ma, ale ignorovala som to. Ale to písmo akoby som už poznala alebo niekde videla. Ďalej sa dialo to, čo vždy.

Piata kapitola je tu. Znova dúfam, že sa vám páčila. Čo hovoríte na nové postavy a tajomný papierik? Vopred diki za vote a komenty. Na obrázku Jacob.

Vaša Maťa :).