Clarke : Prebudila som sa niekde v lese. Bolo neskoro večer a ja som nevedela kde som. "Predsa tu nebudem len tak stáť", rozhodla som sa ísť aj keď som nevedela ktorým smerom idem. V diaľke som počula nejaký šuchot, mala som zmiešané pocity ale potom som uvidela bežať nejaké malé dievčatko. Utekala som za ňou a zmizla mi pri nejakom dome. Bol to krásny dom okolo boli ruže moje obľúbené kvety, rozhodla som sa zaklopať a keď nikto neotváral, tak som otvorila dvere "Haló je tu niekto ? Nechcem vás okradnúť ani nič podobné chcem sa len spýtať akým smerom je najbližšie mesto." Nikto mi neodpovedal, ale po schodoch išla Lexa. "Ahoj Lexa nevieš kde to som a ako som sa sem dostala ?" Neodpovedala mi ale ukázala na mňa a naznačila, že mám ísť za ňou. Nasledovala som ju až von. Stála som pred ňou a ukázala na spln mesiaca. " V diaľke som videla skupinu vlkov, blížiacich ku mne. Snažila som sa utekať dovnútra ale potkla som sa a spadla na zem. Očakávala som že ma roztrhajú ale oni len cez mňa prešli ako keby som bola duch. Vnútri som počula veľký krik a streľbu zo zbrane a nejakého človeka ktorý mal zahalenú tvar. Išiel popri mne ale tiež si ma nevšímal ale išla som za ním dovnútra domu, vyzeral na policajta. Keď som vošla dovnútra na zemi ležali mŕtve telá muža a ženy a ich telo bolo zohavené vlkmi. "Bože môj." Neviem prečo ale hrozne ma to zasiahlo ako keby som ich poznala. Rozplakala som sa a spadla na zem, niekto položil na moje rameno ruku. Bola to Lexa.
Lexa : "Clarke, Musíme ísť, nemôžem im pomôcť ale jej áno."
Clarke : Lexa ukázala na nejaké dievčatko v kúte. Malo prekrásne blond vlasy. Keď som sa obzrela ty vlci boli preč a aj Lexa. "Ako je to možné. Raven mi musela niečo dať do tej whisky, ináč si to neviem vysvetliť." Išla som za tým dievčatkom ktoré plakalo, bálo sa a kričalo po mne. "Čo si to urobila ! Zabila si mojich rodičov. Nenávidím ťa" povedalo dievčatko, prečo si to o mne myslí, nič som neurobila. "To boli vlci, musíš mi veriť. Nedovolím aby sa ti niečo stalo." Vôbec neutekala, bála sa ma ale bola príliš unavená aby začala utekať. Neskôr mi zaspala v náruči. Vyšla som von a dievča som mala v náruči. "Daj mi to dieťa a nič sa ti nestane." Bola nejaká známa tvár ale nevedela som kto to je ale rozhodne som nehodlala dať to dievča. "Na to zabudni to dievča pôjde so mnou." Nechápala som od kadiaľ som zobrala tu odvahu ale pri svojom tele som cítila zbraň. Rozhodne tam pred tým nebola. Všimol si ju a rozhodol sa po mne a taktiež po dievčati vystreliť. Rýchlo som to dievčatko pustila a mierne odstrčila. "NIE!" Počula som Lexu, ktorá sa postavila predo mňa. Rýchlo som Lexu chytila a držala ju v náruči a slzy mi tiekli po tvári "Nie ty nesmieš umrieť, PROSÍM ŤA neumieraj. Lexa milujem ťa."
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
V mieri opusť breh. V láske nájdi ďalšiu. Bezpečný prechod tvojimi cestami. Až do tvojej poslednej cesty na zem. Nech sa znovu stretneme.
