Lexa : Z Clarke sme sa rozprávali do konca hodiny. Clarke stratila svojho otca pri autonehode a matka ju opustila keď mala štyri roky, starala sa o ňu len jej starká, ktorá umrela pred rokom na rakovinu. Bolo to smutné už sa ani nečudujem prečo je taký rebel. Zazvonilo a všetci sa pripravovali na ďalšiu hodinu.
Clarke : Neviem prečo ale začali sme konverzáciu o našich rodičov. Práve prišla do našej triedy nová žiačka a ja jej už verím. O mojich rodičoch vie len moja najlepšia kamarátka Raven je ako moja setra. Prečo Lexe tak dôverujem ? Potrebovala som sa zbaviť myšlienok a tak som sa Lexi spýtala či má dneska večer čas. Plánovala som jej ukázať školu ale nie normálnym ľudským spôsobom.
Lexa : Clarke sa na mňa pozrela divne zase, a v tom sa ma spýtala na moje plány na večer. Po večeroch som len ponocovala a chodila s kamarátmi po vonku ale tu nikoho nepoznám. "Dnes nič neplánujem."
Clarke : "Mohla by som ti poukazovať školu ako povedal riaditeľ ak sa nebojíš." Usmiala som sa na Lexu. Vždy som sa zabávala na ľudskom strachu ale vedela som že Lexa je iná, a len tak sa nebude báť večernej prechádzky školy.
Lexa : To myslí vážne ? Preskočilo jej ? Práve prestúpim na školu a ona chce preskúmavať školu večer ? Nemohla som byť za bojazlivého človeka, ktorý sa bojí. "Prečo nie, dnes o polnoci ale ako sa sem dostaneme ?" pozrela som sa na Clarke z úsmevom.
Clarke : Neverila som že povie áno. "Kamoška pozná jedno okno, ktoré sa nezamyká, stretneme sa pred školou. Pripravím baterky na svietenie."
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Lexa : Uvidíme sa o polnoci zatiaľ ahoj. Odchádzala som domov.
Clarke : Čakala som na Raven a v tom mi niekto skočil na chrbát.
Raven : Chcela som Clarke prekvapiť a zároveň nastrašiť tak som jej skočila na chrbát a obe sme padli na zem. Začali sme sa smiať a chystali sa domov.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Clarke : Ty si ale blázon. Zdvíhala som sa zo zeme a podala som Raven ruku, ktorej sa nechcelo stávať zo zeme. "Poď už ty lenivec lebo zomriem od hladu."
O pol noci
Clarke : Zobrala som si batoh a dala do neho baterky, veľa som toho nebrala ale aj tak sa mi to nechcelo držať v ruke. Najedla som sa a trochu sa napila whisky aby ma to trochu nakoplo. Teraz je vidieť kto je tu posera. Usmiala som sa a išla cestou ku škole kde sme sa mali stretnúť. Mala som to našťastie blízko.
Lexa : Išla som trochu skorej. Bola som pri škole a v diaľke som videla Clarke ako sa od ucha k uchu usmiava.
Clarke : Tak si si to nerozmyslela. Podala som Lexe baterku a išli sme k tomu oknu, našťastie bolo ešte otvorené, niekedy ho zatvárajú. Preliezla som cez okno a čo sa mne nemôže stať, nevšimla som si, že podo mnou je kýbeľ z vodou do ktorého som skočila a mala som celé mokré džínsy. Lexa sa nahlas začala smiať. "Musíme byť hlavne potichu." Mierne som po nej skríkla.
Lexa : To mi tá pravá hovorí. Ideme? Už sa nemôžem dočkať kedy nás chytia.
Clarke : Haha vtipné. Vydali sme sa po chodbách školy.
Lexa : Nedalo mi to pokoja tak som sa spýtala. "Ako je to možné že to nikto nestráži ?"
Clarke : Táto škola sa celá rozpadá. My sme posledný ročník, ktorý tu študuje. Potom sa škola zatvára.
Lexa : V diaľke som videla strážneho, tak som rýchlo Clarke potiahla za ruku a zavrela som sa s ňou do nejakej triedy. Ani som si nevšimla, že Clarke a ja sme u seba tak blízko. Cítila som jej hruď pri mojej. Bože prečo toto riešim keď sa tu prechádza strážnik. "Musíme byť potichu, videla som v diaľke strážnika."
Clarke : Nikoho som si nevšimla až potom čo niekto prechádzal okolo dverí bolo počuť kroky a ja som mala zrýchlený tep. Cítila som ako niekto chytá kľučku od dverí.
