Clexa FOREVER

5.Bol to len sen ?

Clarke : Strhla som sa rýchlo z postele. Lexa ku mne prišla. Plakala som, bola to moja najhoršia nočná mora. Lexa ma upokojovala a držala pevne pri sebe.

Lexa : "Pššt to je v poriadku, bol to len sen Clarke."

Clarke : "Videla som.... mŕtve telá, muža a ženy a ty..... ty si ma ochránila ale postrelil ťa." Lexa ma mierne pustila a dala trochu od seba aby mi videla do očí.

Lexa : "To nebol sen Clarke. Bola to spomienka. Rodičov ktorých si pamätáš, ta adoptovali."

Clarke : "Ale to dievčatko..... bolo jej 6 rokov, vtedy som nemohla byť u svojich pravých rodičoch."

Lexa : "Tvoji pravý rodičia ťa uniesli od nich. Chceli ťa ochrániť pred nimi ale zaplatili za to svojim životom."

Clarke : "Nie... to nemôže byť pravda." 

Lexa : "Prepáč mi to, nestihla som ich zachrániť. Milovali ťa, chceli aby si si na nich spomenula a preto mi pre teba nechali túto nahrávku."

Clarke : Zobrala som nahrávku a položila som ju za seba. "Verím ti." V tom momente som sa mierne naklonila k Lexe a pobozkala som ju na peri. Lexa sa odtiahla.

Lexa : "Prepáč mi to ale nemôžem. Ten koho si videla v tej spomienke bola Costia. Stratila som ju."

Clarke : "Je mi to ľúto Lexa."

Lexa : "Neospravedlňuj sa, nemohla si to vedieť. Vedeli sme aké je riziko. Bola si naša priorita, vedeli sme čo sa môže stať. Mala som to byť ja. Láska je slabosť Clarke.

Clarke : Lexa sa postavila z postele a odchádzala z izby.

Lexa : Vyspi sa Clarke, zajtra odchádzame. 

Clarke : "Lexa ?" Bola už pri dverách. Ale zastavila sa a otočila sa ku mne. "Prosím nemohla by si dnes zostať pri mne?" Lexa zavrela dvere a šla smerom ku mne. Ale do izby v trhol nejaký neznámy muž. "Lexa už sú tu, odveď Clarke čo najďalej!" Rýchlo som sa postavila z postele. Lexa vytiahla zbraň, ktorú mala skrytú pod bundou. Z Lexou sme utekali von ale zastavili sme sa pred dverami. Vonku stáli nejaký muži, ktorý si nás všimli a začali po nás strieľať. Z Lexou sme rýchlo zavreli dvere utekali sme. 

Lexa : "Tadiaľto Clarke, tu dole sú tuneli." 

Clarke : Utekala som s ňou dole do pivnice. Bol tu jeden ozbrojený muž a začal po nás strielať. Lexa ho zabila. Išli sme k jednej stene, kde bol vysunutý jeden kameň , Lexa mi ho kázala potlačiť. Otvorili sa dvere a mi sme utekali cez tuneli. Bola tam dosť veľká tma ale na konci som videla trochu svetla. Bol to východ z toho tunela. Vyšli sme von ale až vonku som videla že je Lexa zranená. Mala po strelené rameno. Niečo málo som vedela o ošetrovaní. Pozrela som sa na rameno Lexi, ale guľka našťastie preletela skrz. Roztrhla som si trochu tričko a obviazala som jej rameno. 

Lexa : "Musíme ísť ďalej, za chvíľu nás nájdu. Kúsok od nás je cesta kde je zaparkované auto."

Clarke : Išla som po pri Lexe ale v diaľke bolo počuť nejaké kroky.