9. Časť

1.4K 109 18
                                    

Odstrčil som ho "N-n-n...n-n-n-n-nie t-t-tu!" vykoktal som sa a schoval som tvár do dlaní, aby nebolo vydieť ako sa červenám.

Zostal som prekvapenie sedieť. Nakoniec som sa zákerne zaškeril. Kioshiho som si potiahol k sebe a jeho hlava skončila na mojich kolenách.

"Daj tie ruky dole." šepol som mu do ucha.

Dal som ich dole. Stále mám a aj budem mať z Leika strach. Prekvapene som zamrkal a jemne som stuhol *Č-čo mam robiť?!? Kyaaa ><*

Nahol som sa k nemu a pobozkal som ho. Povitiahol som ho do sedu tak, aby mi sedel na kolenách. Otiahol som sa od jeho pier a následne som sa prisal na jeho krk, kde som mu začal cucať kožku. Jemne som ju okusoval a tak som vytváral značku.

"L-L-L-Leiko!" zavzdychal som "č-č-čo keď n-nás ah n-niekto uvidi a-a-aah" zavzdychal som mu do ucha a skusol som si spodnú peru. Prsty som zaplietol do jeho bielich vlasov.

Po hodnej chvíli som sa odtiahol od jeho krku na ktorom zostala značka.

"Momentálne mi je to všetko jedno." šepol som a prisal som sa na nové miesto na jeho krku.

''Aaaah L-Leiko" sakra budem musieť nosiť šatku. Dnes máme takýto vzťah, ale ako to bude zajtra v škole? Ach...
Hovorí sa, že sa má žiť prítomnosťou. Tak si zatial budem užívať jeho príjemnú pozornosť dokým ma zase nezmláti...

Rukou som ho hladkal po stehne. Odtiahol som sa a vtisol som mu bozk. Bože, keď nebudem mať každodennú dávku, tak asi zomriem. Nahol som sa znova k jeho krku a prisal som sa na ešte prázdne miesto.

"L-L-Leiko p-p-prosim d-dosť ah" vzdychol som mu do oška. V nohaviciach som mal dosť tesno.
*zajtra v škole to neprežijem* áno, je to pravda. Buď ma zabije Leiko alebo skolabujem keď ho uvidím.

Po chvíli som sa odtiahol od jeho krku.

"To sa ti to až tak nepáči?" šepol som hraným smútkom a prisal som sa na ďalšie voľné miesto na jeho krku.

"T-to n-n-nie l-len...č-č-č-čo keď ť-ťa u-uvidia t-t-tvoji ehm k-kamaráti ah?"
Nechcem aby mal kvôli mne problémy. Ešte by ma za to zbil až tak žeby som čuchal ku kvetinkám od spodu heh.

Odtiahol som sa kúsok od jeho krku aby som mohol odpovedať.

"Tý sú teraz určite niekde v bare a užívajú si." šepol som a prisal som sa na to isté miesto. Nepotrebujem aby sa ho dotýkali iný, hlavne teraz keď patrí mne. Všetkým zlámem ruky keď sa ho dotknú. Teraz patrí iba mne.

Tak toto už nezakrijem ani šatkou. Veď budem mať celý červený krk! Ako mu to mám oplatiť...hm... Kusol som ho do ucha a potom do krku, ale nie zase tak silno. Nevinne som sa usmial a zahihňal som sa. Síce som bol červený ako paradajôčka ale to nevadí.

Ušiel mi vzdych a odtiahol som sa od jeho krku.

"To sa chceš hrať?" spýtal som sa zvodným hlasom a usmial som sa.

"Záleží na čo" vyplazol som naňho jazyk. Ani neviem odkiaľ sa vo mne zobralo toľko odvahy.

Zaškeril som sa.

"Hm, máme tu čertíka. Takže si bol zlý? Hmm?" usmial som sa a pobozkal som ho na nos.

"Čo navrhuješ?" spýtal som sa s úškrnom. Neviem kde sa to vo mne všetko berie, ale mám pocit že ho musím chrániť, nech ma to stojí čokoľvek. *Nepoddávaj sa citom!* Myseľ, myslím že je neskoro na upozorňovanie...

Nový ZačiatokWhere stories live. Discover now