10. Časť

1.2K 96 8
                                    


Ona sa ku mne nahol!?! To ma chcel akože pobozkať?!? Ehm...nie ďakujem... Pozrel som mu do očí. Je mi povedomí ale neviem. "Mohol by si ma láskavo položiť na zem aby som sa mohol obliecť?!?"

On na mňa len vyvalil oči, ako keby že som nejaký duch či čo...
Teraz by som bol najradšej na ihrisku a hral basket, ale miesto toho tu tvrdenm s nejakou emo psychopatickou babou a egoistyckým narcisom, ktorý má IQ ako hojdací koník...

Prekvapil ma tón jeho hlasu. Nečudujem sa mu, že je zmätený...

"Prepáč, ale s tou nohou sa dostaneš akurát tak... Do prdele." zavrčal som.

"A tvoje veci sú špinavé, takže si dáš sprchu a ja ti požičiam veci." povedal som už kľudnejšie a zamieril som na druhé poschodie do svojej izby aj s Kioshim na rukách.

"Tch!" odfrokl som si a prepálil som ho pohľadom. Táto žirafa mi bude počižiavať veci? Tak to dopadne...
Ale sprchu si dám rád, ak tam somnou samozrejme nepôjde...

Vyšiel som schody a vykopol som dvere na svojej izbe. Vošiel som dnu a zamieril som s Kioshim do kúpeľne.

"Zvládneš to sám? Alebo chceš pomôcť?" spýtal som sa pri pohľade na jeho chabé a modrinové telo.

"Zvládnem to aj sám! Nepotrebujem pomoc od nejakého úchyla! A láskavo ma už polož!" naštvane som povedal.
Fakt nepotrebujem byť znásilnený od niekoho takého. No takého imbecila, ktorý určite pretiahol všetko čo dýcha!

"Úchyl?" vypadlo zo mňa. Neveriacky som ho sledoval.
"Dobre, tak ťa nechám osamote." povedal som a opatrne som ho položil na zem.
"Keby si niečo potreboval zavolaj ma." povedal som a odišiel som z kúpeľne. Tak ja a úchyl? To som naozaj taký?

"Jasné, od teba budem potrebovať iba tak svätý pokoj" potichu som si odfrkol a zapol som sprchu. Dal som si dole boxerky a vošiel som pod príjemnú vodu "Ah" povedal som si pre seba.

Ako ja milujem vodu. Keby že môžem žijem v nej. Je to tak úžasný pocit cítim sa v tedy taký voľný keď som vo vode.
Zrazu som započul vrzganie dverý.

"Tu máš tie veci." zamrmlal som a hodil som mu ich na skrinku. Mal som nesmiernu chuť tam za ním vliezť, ale držal som sa. Rýchlo som odtiaľ vypadol, aby som si to náhodov ešte nerozmyslel.

"Ehm, ehm." odkašľala si Hana od dverí.

"Dobre. Vysvetlíš mi, čo je medzi tebou a tým šťeňaťom?" spýtala sa na oko urazene.

Vypol som sprchu, utrel som sa a obliekol som sa do jeho boxeriek, ktoré mi boli asi o číslo väčšie "Sakra, mám veľký zadok" povedal som si keď som sa pozrel do veľkého zrkadla.

Hodil som na seba jeho biele tričko a vyšiel som von. Započul som kúsok z ich rozhovoru "Komu hovoríš šteňa, emáčka?!? Vyštekol som na ňu.

Prudko som sa otočil.

"Tebe, ty suchár." odpovedala pohotovo Hana.

"Hana, poďme sa porozprávať dole. Všetko ti to vysvetlím, dobre? Len mi ho tu prosím ťa nezačni rozoberať a vyberať kosti, ako to máš v láske." zaprosíkal som a Hana prevrátila očami.

"Dobre, ale pod podmienkou že mi všetko povieš od začiatku a k tomu si na mňa toto šťeňa nebude otvárať tú suchú papulu." odfrkla.

"Počuj, nechcem aby si ho urážala. Nezabúdaj že je to môj pria-" zasekol som sa v strede vety a následne som si odkašľal.

"K-ka-kama-kamarát." horko-ťažko som zo seba vykoktal.

Nový ZačiatokWhere stories live. Discover now