Nový Začiatok

20. Časť

Opatrne som začal otvárať oči.
Keď som trochu zaostril a poobzeral sa, všimol som si źe je asi okolo 9 hodiny ranného času.
Pretrel som si oči a chcel som sa posadiť no nešlo to. Všimol som si postavy ležiacej vedľa mňa, trochu som zaostril ale nebolo mu vidieť do tváre ale podľa vlasov to je asi Leiko. "L-Leiko?" šepol som.

Zobudil ma tichý šepot. Pomaly som otvoril oči a zbadal som Kia. "K-Kio." šepol som a moje oči sa rozžiarili. Opatrne som ho objal a snažil som sa zahnať slzy šťastia, ktoré sa drali na povrch.

Jemne som ho objal.
"Leiko" šepol som a jemne som sa k nemu pritulil ale nie moc pevne aby som mu neubližil.

"Bál som sa o teba." šepol som a rukou som mu prehrabol vlasy. Zranenú ruku som nechal prehodenú cez jeho bok a druhou rukou, tou zdravou, som sa hral s jeho vlasmi.

"Čo sa ti vlastne stalo" obzrel som si ho a nevedel som si spomenúť.

"N-nič." zakoktal som.

"Ach" povedal som a pohladil som ho po chrbte.

Konečne bol znova pri mne. Bol som neuveriteľne šťastný. "K-Kio, um, zajtra by si už mal ísť domov, ak si nepredĺžiš pobyt, ale ani nechcem aby sa ti tu ešte niečo stalo." zamrmlal som.

"Oke z-zajtra začina aj škola nie?" Špol som a jemne som ho stisol.

"Asi áno, ale ja zostanem doma najmenej dva týždne." zamrmlal som a vdýchol som jeho vôňu. Nesmierne som sa oňho bál. Ani si nevie predstaviť ako.

''Mám ti nosiť učivo?"
Šepol som a dal som mu pusu na čelo.

"Aj keď ho nebudem potrebovať, môžeš. Aspoň ťa budem každý deň vidieť." usmial som sa a rukou som mu prešiel po líci.

"Aspoň" usmial som sa a dal som mu detskú pusu na pery.

Usmial som sa a bozk som prehĺbil. No túto chvíľu vyrušili rozrazené dvere, v ktorých stála Hana so širokým úsmevom. "Poďme, vstávajte a bežte dole na raňajky." vypískla a hneď bežala preč zo slovami Azumi, idem si po teba. Zatváril som sa nechápavo a ešte chvíľu som sledoval rozrazené dvere.

"Čo to povedala? Um Azumi má priateľku" povedal som a psoadil som sa a trochu som sa ponaťahoval. "Ideme?" Zívol som a pozrel som na Leika s usmevom.

"Ja viem že má priateľku, ale Hana sa do nej asi buchla." zasmial som sa a opatrne som sa posadil. "Ja nejdem, nie som hladý." usmial som sa a prezrel som si ho.

"No ale Azumi svoju priateľku neopustí"zasmial som sa a psotavil som sa. Som tučny ale som hladný "Tak ja ti niečo schovám a ak budeš hladny zješ to potom" usmial som sa naňho.

"Hlavne sq mi najedz ty, inak mi tu schudneš na kosť." zasmial som sa a sledoval som jeho postavu. Kio sa zasmial, zamával mi a zmizol za dverami.

Zbehol som dole do kuchyne kde už všetci jedli. Sadol som si a začal som pomaly jesť praženicu.
"Kde máš Leika?" Povedala Kin a buchla Kanu po hlave lebo sa napchávala. "No neni hladny" usmial som sa a jedli sme v tichosti.

Počul som kroky pred svojimi dverami, tak som myslel že si Kio niečo zabudol, ale mýlil som sa. Dnu vtrhla udýchaná Azumi a zabuchla za sebou dvere. "A-ako sa zbaviť tej kravy?" spýtala sa a vystrašene zaliezla pod moju postel. Domom sa ozývalo Hanine volanie na Azumi. Zasmial som sa, ale to bola chyba, pretože ma následne rozbolelo celé telo.

Keď som dojedol zobral som Leikovu porciu " bolo to vynikajuce" povedal som a postavil som sa od stolu a mieril som si to do Leikovej izby. Všimol som si Hanu ako tam chcie vojsť "Hana počkaj! Um no no ja a Leiko tam máme romantiku um" hana len pretočila očami a odyšla.
Ja som si oddychol a vošiel som dnu.