Nový Začiatok

15. Časť

Dotiahol som ho do pivnice, kde som ho priviazal do vzduchu na laná. Hana sem dotiahla toho maličkého a ja som mu pritiahol stoličku. Hana ho tam posadila a ja som mu priviazal nohy k stoličke a ruky za chrbát.

"Hana, skús si ten bičík." zasmial som sa a ona s úsmevom prikývla. Zo stola si vzala dlhý čierny bič a podišla k Leikovy. Posledný krát na mňa pozrela pohľadom a ja som prikývol. Na jeho telo dopadla prvá rana a on sa mikol. Pomaly sa začal preberať, ale Hane to nezabránilo v tom, aby prestala.

Odvrátil som zrak od Leika a tej Hany. "Prosím prestaň" šepol som. "Urobím č-čokoľvek, len p-p-prestaň" zašepkal som a zadržiaval som vzliky. Pozeral som do zeme a počul som len pleskanie biča.

"Hm, musíš si počkať. Ale neboj, užiješ si pri tom." zasmial som sa a jeho bradu som chytil medzi dva prsty. Nahol som sa k nemu a vtisol som mu bozk.

Ten bozk bol tvrdý a bez štipky citu. Nebol ako s Leikom, ale niečo na ňom bolo príjemné. Ak vezmeme ten fakt žeby som sa misto s Waruom bozkával s Leikom, bolo by to pekné, ale takto nie! Bál som sa odporovať tak som sa nechal bozkávať.

Rukou som sa dotkol jeho tela. Aww, tak krehký. Keď ho pretiahnem priamo pred Leikom, tak si nesadne a Leiko stratí to posledné, na čom mu záleží. Kútikom oka som sa pozrel na Hanu a odtiahol som sa od toho malého. Podišiel som k nej a zozadu som ju objal. Vytrhol som jej bič a Leika som s ním udieral silnejšie. Miestnosťou sa ozývalo praskanie biča a tiché sykanie Leika.

"Oo, ty už si hore?" spýtal som sa a znova som ho udrel bičom.

"Dosť!" vykríkol som a z očí mi tiekly slzy hnevu a smútku. Mal som chuť Waruovy niečo urobiť, ale ako náhle namňa obrátil jeho chladný vražedný pohľad, na sucho som preglgol.
Vydal sa ku mne a dal mi silnú facku.

"Čo si to dovoľuješ?! Nebudeš na mňa zdvíhať hlas!" zakričal som naňho a vrátil som sa k Leikovi, ktorý chrapčal.

"Oh, prepáč. Hana, dala si mu toho asi veľa." zasmial som sa a sledoval som jeho telo. Tričko mal na niektorých miestach roztrhané a z niektorých rán mu tiekla krv. Napriahol som ruku a znova sa miestnostou rozoznel prask biča, ku ktorému sa pridal Leikov výkrik.

Vzlikal som a nevedl som čo mám robiť. Snažil som sa nejako uvoľniť z tých lán alebo čo to bolo, ale nešlo to!

Bič som vrátil Hane.

"Pokračuj a neprestávaj." šepol som jej a vrátil som sa k tomu maličkému. Samozrejme ma doprevádzal zvuk biču a krik Leika. Ach, aký krásny zvuk, pre moje uši. Zohol som sa k nemu a rukou som mu zašiel pod tričko.

"Tak ako sa ti to páči?" šepol som mu do ucha, ktoré som následne pokúsal.

Zachvel som sa. Nie rozkošou, ale odporom. Radšej som nič nepovedal a pozeral som do zeme.

Celé telo ma štípalo a bolelo. Pri každom údere som vykríkol bolesťou. Iba kútikom oka som videl ako Waru bozkáva môjho Kia a ten sa nechal. Tak teraz som zlihal na plnej čiare. Do očí sa mi tlačili slzy. Možno ma Kio nikdy nemal rád. Bol asi ďalší z tých, čo potrebovali peniaze.

"H-Hana." šepol som, ale ona neprestala, len sa zatvárila že ma počúva.

"J-je to slabé." uchechtol som sa, pri čom ma zabolelo celé telo.

"Si si istý?" šepla neisto a ja som prikývol. Viem že ma má rada ako vlastného brata, aj keď je šialená a nie raz mi ublížila. Ale aj cez to všetko je to stále moja nevlastná sestra. Do úderov dala väčšiu silu a ja som si kusol do pery. V podstate som si ju prekusol a pomaly mi z nej vytakala krv. Pohľad som sklopil k zemi.