Nový Začiatok

16. Časť

Keď som sa prebudil, pocítil som ostrú bolesť v oblasti zadočku. Ležal som na nejakom starom kabáte a vedľa mňa bol Leiko "Prepáč j-j-ja j-ja...ja som n-nechcela" šepla Hana a začala si utierať slzy. "Chápem" šepol som len a pohladil som Leika po vlasoch.

Cítil som jemný dotyk a hneď som aj ucítil tú bolesť. Ticho som sykol a počul som Hanine zhíknutie. Pomaly som otvoril oči. Videl som rozmazane, takže som sa musel rozmrkať. Pozrel som sa na Hanu a chabo som sa usmial. Hane po slíci stiekli slzy a usmiala sa. "Som rada že si v poriadku." šepla a zotrela si slzy.

"L-Leiko" šepol som a jemne som ho pobozkal na pery a z očí mi začali tiecť slzy. Jemne som ho pohladil po líci a pozrel mu do očí.

Slabo som sa usmial. Znova cítiť jeho pery mi dodalo trocha síl. Otočil som sa k Hane. "H-Hana, ako som n-na tom?" zachrapčal som a rozkašľal som sa. "Máš narazenú lebku, zničené telo, po ranách zostanú jazvy, odniesla si to aj tvoja psychyka a-" zasekla sa. Smrkla a nadýchla sa. "A odrkvené ruky, takže ich nebudeš môcť používať najbližšiu hodinu." šepla. "A t-ten omyl?" spýtal som sa. "Ten išiel do baru sa odviazať, takže keď sa vráti, všetci skončíme zle." šepla a uhla pohľadom.

"Nie neskončíte" šepol som a opatrne som sa postavil. "Odnesiem si to len ja, vy buď odídte alebo choďte niekam do zadu" šepol som a so stoličkou som prišiel ku dverám. Stoličku som položil a posadil som sa na ňu.

"Č-čo?" šepol som chabo a prudko som sa posadil, čo bola chyba. Celé moje telo ako keby bolo v ohni a v hlave mi pichlo, ako keby mi tam niekto zabodol nôž. Miestnosťou sa ozval môj výkrik. "Leiko!" skríkla vystrašene Hana. Všetko sa mi rozmazalo a zatočilo.

Neotáčal som sa len som potichu vzlikal. "S-schovajte sa" povedal som rázne a už som len počul ako Hana tiahne Leika niekam do zadu. Zrazu som započul zabuchnutie dverý a nahlas som preglgol.

"Nie!" kričal som a snažil som sa Hane vytrhnúť, čo sa mi po chvíli podarilo. Dopadol som na zem. *Pohni sa! Pohni sa! Poďme!* kričal som so v mysli a postavil som sa na nohy. Ruky mi vyseli pozdĺž tela a ja som sa tackal. Kúsok od Kia sa mi podlomili kolená a ja som bolestne natiahol ruku k stoličke. Horké slzy mi začali stekať po tváry a kolená ma boleli. Urobil som pár ťahavých krokov po kolenách a dotkol som sa Kia.

"Hana!" zakričal som a ona mu zase niečo pychla a niekam ho rýchlo odtiahla. "Odpusť" šepol som. Zrazu sa rozleteli dvere a v nich stál uškŕňajúci a opitý Waru. Preglgol som a on prišiel bližšie.

Tackavo som podišiel k nemu a zhodil som ho aj zo stoličkou. Obkročmo som si naňho sadol a strhol som z neho tričko. Rukou som ho škrabol po hrudi a drsno som ho pobozkal. Vstal som z neho a strhol som mu nohavice. Otočil som ho a donútil som ho postaviť sa na štyri. Vybral som si svoj tvrdý úd z nohavíc a priložil ho k jeho vstupu. Tvrdo som doňho vošiel a hneď začal prirážať.

Vykríkol som bolesťou a začal som potichu vzlikať. *Prečo to robí! Veď...nebýval zase taký hrozný!* behalo mi po mysli.

Vzdychal som a prirážal som. Na poslednú chvíľu som zrýchlil a urobil som sa doňho. Vystúpil som z neho a svoj úd som si znova skryl. "Vi *hik* díme sa zaj *hik* tra." vypadlo zo mňa a tackavo som odtiaľ odchádzal.

Keď zašiel za roch bolestne som sa postavil. Potichu som prešiel do obývačky a na nejakom mobile som naťukal Azumino číslo

Pomôž nám sme u Leika
~Kio

Rýchlo som to napísal a ako náhle ukázalo že to bolo videné, vymazal som to a mobil som položil na miesto. Potichu a pomaly som sa vrátil naspäť a ľahol som si na kabát kde som sa roztriasol.