Dcéra zradkyne

"Zajtra sú testy predpokladov, a určite vieš, čo všetko to obnáša..."

-...horľaviny s nízkou zápalnou teplotou sú z hľadiska požiaru veľmi nebezpečné. V blízkosti horľavín sa nesmie pracovať s otvoreným ohňom. Na mieste uskladnenia horľavín musí byť vždy umiestnený hasiaci prístroj. Niektoré horľaviny sa samovoľne vznietia už aj pri nízkych teplotách. Táto ich vlastnosť sa zneužíva na výrobu zápalných prostriedkov na vojnové ciele...- Profesorka stojí pred tabuľou a vykladá nám o nebezpečenstve horľavín a iných blbostiach mne nepotrebných k životu. Už len využiť to na vojnové ciele by to niekto chcel. Sedím, s rukami si podopieram hlavu a znudene sa pozerám von oknom. Nič zaujímavé vonku nie je, okrem budovy Informovanosti, môjho domova. V skratke je to nesmierne nudná budova s niekoľko stoviek poschodiami na ktorých sú prevažne laboratóriá, kancelárie a učebné priestory. Už len pri pohľade na ňu zvonka zívnete a máte chuť si zdriemnuť. A vnútri je to ešte horšie. Biele steny, nudní ľudia... hlavne nudní ľudia. Pomedzi priateľov nemám nikoho, komu by som mohla stopercentne veriť. Niekedy pomôžem Care s úlohami z informatiky, inokedy zase Fernandovi s projektom. Ale žiadne iné vzťahy nenadväzujem. Som jednoducho samotár a s tým sa musí bohužiaľ zmieriť aj moja matka.

Pozriem sa na profesorku, ktorá ukazuje na červený graf na tabuli. -...v tomto škoricovom grafe to máte všetko...- Jasné, veď pre ňu je všetko červené alebo oranžové škoricové. Konečne zazvoní. Koniec hodiny a to znamená aj koniec celej tejto frašky. Rýchlo si nahádžem veci do tašky a vybehnem von z triedy. Ako Informovaná nepatrím medzi decká, ktoré sú nejako utláčané alebo šikanované, keďže Informovanosť má v meste veľký vplyv. Pri pohľade na človeka, ktorý je oblečený v modrom vám hneď docvakne, že je Informovaní. A Informovaní vedia byť niekedy riadne nepríjemný. Prekľučkujem pomedzi skupinku z Harmónie v žltom a oranžovom oblečení. Práve sa smejú na nejakom veľmi dobrom vtipe, ktorý som žiaľ nepočula, lebo by som sa rada zasmiala. V meste sú tri školy: Nižší stupeň, Stredný stupeň a Najvyšší stupeň. Ja chodím do Najvyššieho stupňa, do budovy zo skla a ocele. Všimnem si decká z Neohrozenosti, ako vylezajú na veľkú sochu pred školou. Že ich to baví, odfrknem si v duchu. Ale niekde hlboko v mojom vnútri túžim po niečom menej nudnejšom ako je život v Informovanosti. Po niečom presne takom ako je Neohrozenosť. Niekto do mňa narazí. Je to chalan zo Sebazaprenia. Rýchlo sa mi začne ospravedlňovať. Ja len mávnem rukou a poviem, nech to nechá tak. Vyplašene odíde. Sebazaprenie je jedna z frakcií v ktorej by som sa narodiť nechcela. Hlavne preto, že tam majú dosť prísne pravidlá, ale možno by to bolo oveľa menej nudnejšie ako Informovanosť kde sú pravidlá na každom kroku a preto má Informovanosť čestné prvé miesto na mojom zozname. Našťastie sú zajtra testy predpokladov. Tam sa ukáže, na akú frakciu mám najlepšie predpoklady a do ktorej sa hodím. A ja dúfam, že mi test neukáže práve Informovanosť. V tom prípade sa stanem radšej bezprizornou.

Vyjdem z budovy. Ovanie ma čerstvý studený vietor. Bežím na zastávku. Autobus je už tam. Rýchlo sa prešmyknem pomedzi dvere autobusu a chytím sa tyče nad hlavou aby som nespadla. Trochu sa zapotácam a udržím rovnováhu. Porozhliadam sa po autobuse. Je tu kopec hlučných Otvorených, vymudrovaných Informovaných a večne vysmiatych z Harmónie. Neohrození chodia vlakom a ľudia zo Sebazaprenia radšej idú pešo. Ako si mám vybrať? Vyberiem si vôbec správne? Ani si nevšimnem a už som pri budove Informovanosti. Neďaleko sa k oblakom týči Centrála, najvyššia budova v meste. Vybehnem z autobusu pričom pozrážam pár cestujúcich. Bežím ku vchodu do budovy. Prebehnem cez námestie, o ktoré sa nik nestará, takže sú tu len pahýle stromov a staré hrdzavé sochy. Vbehnem do hlavnej haly. Nemôžem si pomôcť ale musím sa pristaviť pri veľkom nápise pod veľkým obrazom vodkyne Informovanosti. POZNANÍM K PROSPERITE. Motto Informovanosti podľa mňa nie je dostatočne výstižné. Malo by tam byť Poznaním k závislosti alebo čudáctvu. Podľa sú Informovaní najčudnejší zo všetkých. A to hovorím o vlastnej frakcii. Z hlavnej haly trielim do zatvárajúceho sa výťahu na tridsiate tretie poschodie.