Dcéra zradkyne

Vyhodnotenie

„Tak čo, ako vám to šlo?" spýta sa Zeke. Prisadne si k Tobiasovi na posteľ oproti mne. Je to strašné keď spím hneď vedľa človeka, ktorý ma takto doriadil, ale čo narobím? Všetky postele sú zabrané a dokonca ani Zeke si so mnou miesto nechce vymeniť.

„V pohode," zamrmle Tobias a napraví si vankúš. Nič iné ani povedať nemohol. Čo by dal iný človek za to aby mal štyri strachy?

Privalí sa k nám Shauna ako veľká voda. Čakám, že si sadne tiež pri Tobiasa, ale ona sa hodí na posteľ mne a vyvalí sa. Trochu ma to zarazí, keďže sme doteraz len po sebe zazerali. Ale upokojím sa a uvoľním sa.

„Ja som si raz skoro našťal do gatí, ale tiež to ušlo," povie Zeke.

„Iba raz?" podpichuje ho Shauna. „To sa mi zdá akosi málo." Zeke jej vyplazí jazyk.

„Ja som mala pri pavúkoch menší zádrhel," priznám sa. „Ale tiež to bolo celkom v pohode."

„Pavúky?" pozrie na mňa Shauna. Asi ju to naozaj prešlo. „To sú strašné potvory. Aj ja som ich mala. Hnusné! Bolo mi na grc." Zasmejem sa. Žeby ani Shauna nebola taká drsňáčka ako sa zdá?

„O chvíľu budú výsledky," Vo dverách sa objaví Eric. Tvári sa akoby zjedol všetku múdrosť sveta. Tak sa vlastne tvári vždy. Vstaneme a prejdeme ku dverám. Zastanem pred Ericom a založím si ruky na prsiach. Prižmúrim oči a prepálim ho pohľadom. Potom popri ňom prejdem a neuhnem mu. Drkem ho do ramena a vykročím na chodbu.

***

V jedálni ma privíta vôňa čerstvého chleba, vareného mäsa a niečoho sladkého. Aj keď som obedovala, zbiehajú sa mi sliny akoby som nejedla tri dni. Sadneme si za stôl a čakáme na výsledky. Šijú so mnou všetci čerti. Mrvím sa na stoličke, potia sa mi ruky a to všetko len preto, že som nervózna a nedočkavá. Mám chuť vyliezť na stôl a zrevať niečo hnusné na celý svet alebo si rovno zatancovať írsky tanec. Myslím, že to druhé je lepšia a menej drastickejšia vec.

Zeke práve niečo rozpráva Shaune a skoro mi vlepí rožkom v ruke. Tak ako vždy. Nahnevane mu ho vychmatnem z ruky a odhryznem si. Zeke na mňa niečo zakričí. Asi že mu to mám vrátiť, ale cez ten hluk čo tu je ho poriadne nepočujem. Pokúsi sa zobrať si rožok späť ale ja sa odtiahnem a naznačím mu, že ho nepočujem lebo je tu veľký hluk. Začne protestovať a naťahuje sa za rožkom. Znovu sa vyhovorím na hluk a odhryznem si z rožka. Asi si všimne moje pobavené iskričky v očiach. Rýchlo vstane z lavice, ale to už ja trielim naprieč celou jedálňou. A Zeke beží za mnou. Kľučkujem pomedzi Neohrozených, preskakujem nohy a ospravedlňujem sa.

„Hej!" začujem za svojím chrbtom Zekeho hlas a začnem sa spolu s ním smiať. Zvrtnem sa doprava a prešprintujem uličkou. Potom zabočím doľava, smerom k východu. Pridám v behu na maximum a keď som tesne pred dverami, natočím sa doľava, šmykne sa mi pravá noha, ale našťastie sa udržím a rozbehnem sa preč. Začujem za sebou náraz. To bol istotne Zeke. Znovu sa zasmejem, preskočím niečie nohy a trielim uličkou k nášmu stolu. Zeke ma dobieha. Obzriem sa za seba a zistím, že už je len pár krokov odo mňa. Vtedy vyskočím na najbližší stôl, pričom porozlievam niekoľko pohárov džúsu a vyslúžim si zopár nadávok. Na špičkách prekľučkujem pomedzi taniere a zoskočím dole. Za mnou začujem ďalšie nadávky a rinčanie skla. Aj toto je určite Zeke. Zastavím a obzriem sa. Zeke leží rozpleštený na stole a niekoľko Neohrozených naňho kričí. Rýchlo sa zviecha hore. Pritom porozbíja ďalšie taniere a poháre a zošmykne sa dole po lavici. Pozrie na mňa pohľadom „neželaj si ma" a rozuteká sa za mnou. Zvrtnem sa a do niekoho narazím. Vtedy ma Zeke schmatne, vytrhne mi rožok z ruky a odhryzne si z neho.

„Nieee!" zakričím a zatvárim sa dramaticky. Zeke sa zatvári že nepočuje. Vtedy sa naňho vrhnem a začnem ho štekliť. Zeke sa smeje ako blázon až mu rožok vypadne z ruky. Keď sa mu podarí vyslobodiť sa, vráti mi to a teraz sa od smiechu na zemi váľam ja. Preruší nás však Maxov hlboký a mocný hlas ktorý poľahky zaplní celú miestnosť. Postavíme sa a prejdeme k nášmu stolu, pričom ma po chvíľkach Zeke vždy štuchne do boku.