Dcéra zradkyne

Plot

„Máme tu nových regrútov," oznámi vysoký svalnatý chlapík, ktorý sa predstavil ako Jason Blake. Vraj ho máme volať kapitán Blake, keďže má pod palcom dianie na plote. Vysvetlí nám pravidlá. Nikdy nemáme ísť za plot, neublížiť druhému a tak ďalej a tak ďalej. Polovicu z nich som aj tak nepočula, alebo som si nezapamätala. Shauna vedľa mňa sa nadchýna a vzdychá aký je Blake sexy v tom obtiahnutom tričku. Ja na to gúľam očami a len prikyvujem, síce nechápem čo je na ňom sexy.

„Teraz vymenujem mená všetkých regrútov a tí sa ohlásia zdvihnutím ruky," povie Blake a začne čítať. „Michael Rogers," chalan vedľa Shauny zdvihne ruku. Potom povie Shaunine meno a aj tá zdvihne ruku. Nakoniec povie moje. „Samantha Matthewsová," Mám pocit akoby sa svet zmenšil. Skoro som nahlas povedala: To meno som už niekde počula. Pripadá mi zvláštne neznáme a predsa mi z neho behajú po chrbte zimomriavky. Keď hodnú chvíľu nezdvíham ruku, Shauna mi ju schmatne a zdvihne do vzduchu. Blake pokračuje v čítaní.

„Ty sa voláš vlastným menom Samantha M..." začne Shauna ale nedokončí lebo jej na ústa položím dlaň.

„Už sa tak nevolám," pošepnem.

„Ale Samantha?" zamumle mi do dlane. „To je meno ako pre nejakú princezničku."

Zarazím sa. „Tebe nevadí že som..."

„Dcéra tej formošky? Prečo by malo? Ale nečudujem sa, že si si ho zmenila," Odľahne mi. Konečne nejaký normálny človek. Pustím ju.

„Sorry, nechcela som aby to každý vedel,"

„Chápem, aj ja sa niekedy hanbím za svoju rodinu," žmurkne na mňa. Určite tým myslela Lynn, jej mladšiu sestru. V mysli sa mi vybaví jej tvár, vyholená hlava a pírsing v pere. Začnem sa smiať.

„Je vám niečo smiešne slečna na tom čo som povedal?" Blakeov hlas ma prikove k zemi. Uvedomím si, že všetci na mňa pozerajú a čakajú na moju múdru odpoveď.

„Hmm... nie pane," odpoviem a snažím sa nevšímať si pohľady druhých.

„Ale aj my sa chceme zasmiať," dobiedza Blake. V tej chvíli mám strašnú chuť mu jednu vyťať. Zatnem ruku v päsť a zhlboka sa nadýchnem.

„Verte mi, pane, ten vtip nestojí za nič," odvrknem.

„Ako poviete slečna," Blake sa lišiacky usmeje. „V tom prípade sa musíte naozaj nudiť. Možno vás tá nuda a smiech prejde, keď chudáčikom nováčikom ponesiete zbrane. Aby to nemali na začiatok také ťažké." Zoberie kopu zbraní, podíde ku mne a doslova to po mne hodí. Nestihnem ich chytiť a tak sa mi rozsypú po zemi. Rýchlo ich pozbieram. V tej chvíli by som sa najradšej prepadla pod zem.

„Rozdáme vám zbrane... teda slečna tu vám rozdá zbrane," povie Blake a začne sa prechádzať s rukami založenými za chrbtom. „Dúfam, že ich nebudete potrebovať, ale mať ich musíte. Ide o bezpečnosť, ktorú musíme dodržiavať. Nikdy a ešte raz NIKDY ich neobráťte proti vášmu kolegovi alebo okoloidúcemu. V tom momente ste automaticky bezprizorní!"

Počká aby sa jeho slová do nás vstrebali a ukotvili nám v hlavách. Potom pokračuje. „Potom vás odvezieme na plot." Niekoľko ľudí niečo zašomre a potom nastúpime do džípov. Nám so Shaunou sa ujdú miesta na korbe. Usadíme sa vedľa seba, ja so zbraňami v lone a auto vyštartuje po hlavnej ceste. Vietor mi rozstrapatí vlasy a Shaunine dlhé hnedé vlasy mi vmetie do tváre. S odporom si ich odstrčím preč.

„Aj ty sa tešíš ako blcha?" spýta sa ma Shauna a zapne si vlasy do copu.

„Aj áno," odpoviem, rada že sa už nedávim Shauninými vlasmi.